Európska komisia v stredu (13.5.) oznámila, že nezakáže konverznú terapiu pre LGBTIQ+ ľudí, ale bude naliehať na európske štáty, aby tak urobili. Príslušné odporúčanie, aby členské štáty prijali zákazy týchto praktík na národnej úrovni, vydá EK na budúci rok, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Takzvané konverzné „terapie“ zahŕňajú metódy, ktorých cieľom je zmeniť sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu či prejav homosexuálnych, lesbických, queer a transrodových osôb. EK rozhodovala na základe petície, ktorú v máji 2025 podpísalo viac ako milión žiadajúcich zákaz takýchto praktík v rámci 27-členného bloku. Medzi signatármi boli mnohé verejné osobnosti, napr. aj bývalý francúzsky premiér Gabriel Attal.
„Konverzné praktiky nemajú v našej únii miesto,“ ubezpečila pri zverejnení rozhodnutia EK jej predsedníčka Ursula von der Leyenová. EK pri tejto príležitosti v stredu vyvesila pred svojím sídlom v Bruseli vlajku LGBTIQ+ komunity. Členka skupiny Európskeho parlamentu pre práva LGBTIQ+ osôb europoslankyňa Melissa Camaraová označila reakciu EK za krok správnym smerom. Zároveň však podľa AFP uviedla, že EK je „príliš opatrná“ vzhľadom na „škody a traumy spôsobené týmito praktikami“.
Organizácia Spojených národov pred časom vyzvala na celosvetový zákaz konverzných terapií; označila ich za diskriminačné, ponižujúce a porušujúce telesnú integritu. Takéto praktiky vychádzajú z predstavy, že homosexualita je porucha, uviedla AFP.
Brusel však argumentuje tým, že EÚ nemá právomoc tieto praktiky zakázať a že takýto krok by zasahoval do kompetencií členských štátov.
Zákazy konverzných terapií už platia v ôsmich členských krajinách EÚ – Belgicku, na Cypre, vo Francúzsku, Grécku, na Malte, v Nemecku, Portugalsku a Španielsku.
Španielsko je v ochrane na výslní, Slovensko zaostáva
Organizácia ILGA Europe zverejnila aktuálnu analýzu svojho každoročného rebríčka práv LGBTQ+ osôb v Európe a strednej Ázii. Na prvé miesto sa po prvý raz dostalo Španielsko, ktoré po desiatich rokoch zosadilo dlhoročného lídra Maltu. Aktivisti však upozorňujú, že napriek pozitívnym posunom v niektorých krajinách silnie v regióne odpor voči menšinám.
Takzvaná „Rainbow Map“ porovnáva legislatívu a verejné politiky v 49 štátoch. Podľa zástupkyne riaditeľky ILGA Europe Katrin Hugendubel je španielske prvesntvo dôkazom, že systematické rozhodnutia vlády môžu výrazne posunúť ochranu práv menšín, uviedla pre Deutsche Welle.
Za vzostupom Španielska stoja reformy vlády premiéra Pedra Sáncheza. Kľúčové boli nové zákony o rovnosti, národné akčné plány, vznik nezávislého orgánu pre rovnaké zaobchádzanie či zmeny v zdravotníctve, ktoré odstránili patologizáciu transrodovej identity. Hugendubel zdôraznila, že k týmto krokom došlo aj napriek tlaku konzervatívnych a krajne pravicových síl, pričom vláda reformy naďalej bráni.
Na popredných priečkach sa okrem Španielska umiestnili aj Malta, Island, Belgicko a Dánsko, ktoré majú silné právne garancie pre LGBTQ+ menšinu. Pokrok zaznamenali aj niektoré ďalšie krajiny – napríklad Česko či Švédsko, ktoré zjednodušili proces právnej zmeny pohlavia.
Majú čo doháňať
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú Arménsko, Bielorusko, Turecko, Azerbajdžan a Rusko. Najhoršie hodnotenou krajinou EÚ zostáva Rumunsko, ktoré obsadilo 42. miesto. Dôvody nízkeho hodnotenia sa líšia. V Turecku sú napríklad zakázané Pride podujatia a aktivisti čelia tlaku zo strany štátu. Bielorusko prijalo legislatívu proti „LGBTQ+ propagande“ podobnú tej ruskej. Slovensko podľa rebríčka prakticky znemožnilo právnu zmenu pohlavia pre transrodových ľudí minuloročnou zmenou ústavy.
Podľa Hugendubel sa práve práva transrodových osôb stali jednou z hlavných línií konfliktu. Upozorňuje, že nedostatok informácií umožňuje šírenie obáv a polarizáciu spoločnosti. Opatrnejší pohľad na výsledky má Rémy Bonny z bruselskej organizácie Forbidden Colours. Tvrdí, že Európa čelí širšiemu trendu oslabovania práv menšín. „V posledných rokoch sledujeme pohyb vzad takmer všade,“ upozornil.
Za významnú hrozbu označuje posilňovanie krajne pravicových strán. Ako príklad uvádza opäť Španielsko, kde rastie podpora strán Vox a Partido Popular. V prípade ich nástupu k moci by podľa Bonnyho mohlo dôjsť k obmedzeniu súčasných práv. Podľa neho však tlak neprichádza len z Európy. Zmeny v globálnej politike, najmä po návrate administratívy Donalda Trumpa, ovplyvnili aj financovanie projektov podporujúcich práva LGBTQ+ v regióne.
Stav nie je ideálny
Hugendubel zároveň upozorňuje, že rebríček zachytáva najmä zákony, nie každodennú realitu. Aj v Španielsku, ktoré je na čele, evidujú organizácie nárast útokov na LGBTQ+ ľudí: od roku 2024 približne o 15 %. Prispieva k tomu aj rast nenávistných prejavov. Obaja experti zdôrazňujú súvis medzi ochranou menšín a kvalitou demokracie. Bonny poukazuje na vývoj v Maďarsko pod vedením Viktora Orbána, kde sa podľa neho útoky na LGBTQ+ komunitu spájali aj s obmedzovaním slobody prejavu či nezávislosti inštitúcií. „Začína sa to jednou menšinou, no postupne sa obmedzenia dotknú všetkých,“ varoval.
Zároveň vyzval Európsku komisiu na dôslednejší postup voči štátom, ktoré nerešpektujú rozhodnutia súdov alebo oslabujú ochranu menšín. Podľa neho má únia nástroje na zásah, no často ich nevyužíva pre politickú citlivosť témy. Vývoj v Európskom parlamente podľa Bonnyho naznačuje posun doprava, čo môže ovplyvniť ďalšie rozhodovanie. Progresívne strany by podľa neho mali byť razantnejšie najmä v prípade spolupráce konzervatívcov s krajnou pravicou.
Hugendubel upozorňuje, že neistý vývoj čaká aj krajiny, ktoré zatiaľ nemajú jasný smer – spomína napríklad Nemecko. Podľa analytikov tak nejde len o poradie v rebríčku. Kľúčové bude, či štáty dokážu chrániť práva menšín nielen na papieri, ale aj v každodennom živote. Práve to podľa nich predstavuje jeden z najdôležitejších testov fungovania liberálnej demokracie.
