Maj je pre mnohé domácnosti obdobím, keď očakávajú ročné vyúčtovanie nákladov na bývanie. Správcovia bytových domov ho musia doručiť vlastníkom bytov najneskôr do 31. mája a súčasťou dokumentu sú aj údaje o nákladoch na vykurovanie či ohrev teplej vody.
Po zime, ktorá bola citeľne chladnejšia než predchádzajúce roky, sa viacerí obyvatelia obávajú vyšších nedoplatkov. Aktuálne údaje však naznačujú, že dramatický scenár sa vo väčšine domácností očakávať nemusí.
Vyúčtovanie za rok 2025 vychádza z pravidiel stanovených vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR. Dodávatelia tepla poskytujú správcom podklady o celkových nákladoch na spotrebu tepla v bytových domoch a následne sa rozpočítavajú medzi jednotlivé byty.
Dôležitou informáciou je, že tohtoročné vyúčtovanie ešte neovplyvní rast cien energií spôsobený ukončením plošnej energetickej pomoci. Domácnosti sa teda nemusia obávať, že by sa tieto zmeny okamžite premietli do výsledných súm za minulý rok.
Výsledok vyúčtovania pritom nezávisí iba od počasia. Veľkú úlohu zohráva aj výška zálohových platieb, ktoré boli nastavené počas roka, ako aj samotné správanie obyvateľov. Rozdiel môže urobiť napríklad intenzita kúrenia, pravidelné vetranie či dlhodobá neprítomnosť v byte.
Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvnili spotrebu tepla v roku 2025, patrili:
- chladnejší priebeh jari,
- dlhšie vykurovacie obdobie,
- rozdielne teploty počas jednotlivých mesiacov,
- nastavenie zálohových platieb správcom alebo spoločenstvom vlastníkov.
Chladnejší rok priniesol vyššiu spotrebu tepla
Ako uviedol magazín openiazoch.sk, po dvoch mimoriadne teplých rokoch sa počasie v roku 2025 vrátilo bližšie k bežnému priemeru. Január bol síce nezvyčajne teplý a ku koncu mesiaca sa teploty pohybovali až okolo 15 stupňov Celzia, no február sa stal najchladnejším mesiacom roka. Jar prišla skoro už v marci, ale apríl opäť priniesol ochladenie a studené dni pretrvávali na viacerých miestach Slovenska dokonca aj v máji.
V niektorých regiónoch sa prestalo kúriť až začiatkom júna. Aj jeseň bola špecifická – nástup zimy bol pomalší a miernejší. Vykurovacia sezóna tak mala počas roka veľmi kolísavý charakter.
Podmienky na vykurovanie boli podľa údajov splnené v priemere počas 242 dní, zatiaľ čo rok predtým to bolo približne 220 dní. Domácnosti preto prirodzene spotrebovali viac tepla než počas mimoriadne teplých sezón.
Predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš situáciu opísal v tlačovej správe slovami: „Rok 2025 bol oproti dvom predchádzajúcim rokom chladnejší, teda sa aj o čosi viac kúrilo.“
Spotreba tepla v bytoch medziročne vzrástla približne o 8 až 9 percent. To však automaticky neznamená rovnaký rast nákladov. Cena tepla totiž nie je nastavená jednoducho podľa množstva spotrebovaného tepla, ale funguje na dvojzložkovom princípe. Časť nákladov tvorí fixná zložka a časť závisí od reálnej spotreby.
Práve preto zvýšené kúrenie nemusí domácnostiam priniesť dramaticky vyššie účty. Veľký význam malo aj to, že ceny tepla pre domácnosti zostali v roku 2025 zastropované.
Správne nastavené zálohy môžu rozhodnúť
O tom, či domácnosť dostane preplatok alebo nedoplatok, rozhoduje vo veľkej miere nastavenie mesačných záloh. Ak boli zálohové platby nastavené realisticky podľa dlhodobého priemeru spotreby, väčšina domácností by nemala byť nepríjemne prekvapená.
Dôležitý je aj spôsob vykurovania samotného bytu. Domácnosti, ktoré zbytočne neprekurovali miestnosti alebo efektívne hospodárili s teplom, majú vyššiu šancu vyhnúť sa väčším doplatkom.
Podľa odborníkov zo sektora výroby tepla zostáva situácia stabilná aj vďaka modernizácii systémov centrálneho zásobovania teplom. Postupne sa zvyšuje efektivita výroby tepla aj ohrevu vody, čo pomáha udržiavať ceny na prijateľnej úrovni.
Systémy centrálneho zásobovania teplom zabezpečujú:
- efektívnejšiu výrobu tepla,
- spoľahlivejšie dodávky pre domácnosti,
- ekologickejšiu prevádzku,
- stabilnejšie ceny pre konečných odberateľov.
Aj keď bola vykurovacia sezóna dlhšia a chladnejšia, aktuálne údaje naznačujú, že väčšina domácností by sa výrazných nedoplatkov obávať nemala. Vyššia spotreba sa totiž pohybovala skôr v hraniciach návratu k bežnému priemeru než v podobe extrémneho nárastu nákladov.
