Český spevák v čase, keď bol na vrchole maliarskej kariéry, na zadné vrátka vôbec nemyslel.
Český spevák a umelec Martin Maxa (65) bol v minulosti mimoriadne vyhľadávaným maliarom, ktorého hyperrealistické diela sa v Nemecku predávali za astronomické sumy.
Dnes je už dva roky na starobnom dôchodku, no peniaze od štátu mu podľa vlastných slov stačia akurát tak na tabak, priznal pre super.cz.
Stačí mu na tabak
V otvorenom rozhovore umelec detailne opísal svoju divokú minulosť, kedy peniaze bezhlavo púšťal vetrom, fyzickú daň, ktorú si na jeho tele vybralo maľovanie, a priznal aj obrovský strach z bezmocnej staroby.
Martin Maxa v súčasnosti uprednostňuje spev pred maľovaním a veľa času mu zaberá aj prevádzka vlastného penziónu v Roudnici nad Labem, finančne sa už musel prispôsobiť statusu dôchodcu. Žiadne závratné sumy mu však na účet neclonia.
„Stačí mi to tak na cigarety,“ priznal s úsmevom spevák, no vzápätí s jemu vlastným humorom dodal: „Na druhej strane, keď mi tie peniaze dvanásteho alebo trinásteho dňa v mesiaci pristanú na účte, poteší ma, že mi prišli peniaze prakticky zadarmo.“
Maliarčina nie je taká jednoduchá
V čase, keď bol na vrchole maliarskej kariéry, na zadné vrátka vôbec nemyslel. Už za hlbokej totality predával v Nemecku svoje hyperrealistické portréty približne za 35-tisíc mariek, čo v tom čase predstavovalo zhruba jedenapolročný plat učiteľa. Neskôr sa cena jeho obrazov začínala v prepočte na sume 4 800 eur a portréty na zákazku stáli od 6 000 eur vyššie.
„V čase, keď som v Nemecku vo veľkom predával a vystavoval, som bol oveľa väčší divoch ako teraz. S peniazmi, ktoré som zarobil, som vedel pekne zamávať. Veľa som cestoval a peniaze išli rýchlo do vetra. Vôbec to však neľutujem, vďaka tomu mám obrovské množstvo zážitkov,“ spomína na úspešné obdobie.
Mnohí ľudia si predstavujú prácu maliara romanticky – ako bezstarostné rozvievanie štetca pred plátnom. Maxa však upozorňuje, že jeho umelecký smer, hyperrealizmus, je v skutočnosti tvrdá a fyzicky vyčerpávajúca práca. Vyžaduje si totiž absolútnu presnosť a nekonečné hodiny sústredenia.
Dbá o zovňajšok
Pri dodržiavaní dokonale presných línií sa umelec pred plátnom neustále krčí, hrbí a neprirodzene vytáča. „Na obraze človek robí takto napríklad tri mesiace. A musím povedať, že telo je nielen stuhnuté, ale aj poriadne rozlámané. Niekto si možno môže myslieť, že človek pred plátnom maľuje štetcom, ale v skutočnosti maliarčina tohto typu je veľmi tvrdá práca. Po dvanásťhodinovej šichte je človek fakt rozlámaný,“ dodal spevák dávnejšie pre iDnes.cz.
Maxa sa netají tým, že má vysoko vyvinuté estetické cítenie, čo sa odráža nielen v jeho tvorbe, ale aj v životnom štýle. Žije pomerne asketicky a svoj domov si namiesto moderného umenia zariaďuje starožitnosťami, ku ktorým má vrúcny vzťah.
Dbá tiež o svoj zovňajšok: „Snažím sa udržiavať si určitú estetiku. Nie je to márnotratnosť, skrátka chcem, aby ma pohľad do zrkadla ráno pri čistení zubov nevydesil.“
Strach z budúcnosti
Napriek tomu ho myšlienka na bezmocnú starobu a odkázanosť na pomoc iných úprimne desí. Poučený minulosťou preto začal intenzívne budovať finančný vankúš a vytvárať okolo seba prostredie, ktoré samo generuje hodnoty. Keďže žije sám, má o svojej budúcnosti jasnú, hoci trochu nekonvenčnú predstavu.
„Už som vo veku, kedy musím vedieť počítať, pretože kritické roky sa blížia. Keď budem úplne starý, chcem byť natoľko bohatý, aby som okolo seba mohol mať napríklad dve naozaj starostlivé opatrovateľky,“ plánuje Maxa.
Tento pragmatický pohľad na jeseň života umocňuje aj fakt, že jeho mamička (93) trpí ťažkou formou Alzheimerovej choroby a momentálne sa nachádza v špecializovanom domove dôchodcov, kde vyžaduje nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť.
„Som rád, keď ma mamička vôbec spozná. V zariadení má, našťastie, krásne prostredie a úžasné sestričky, ktorým by som chcel veľmi poďakovať. Ak by som raz dopadol ako ona, pokojne v takomto domove budem, bolo by to nevyhnutné. Ale bol by som rád, keby som bol taký pekný, navoňaný dedko, o ktorého je ukážkovo postarané,“ uzatvára spevák.
