Prípad bývalej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej naberá nový a nečakaný smer. Trestné stíhanie, ktoré sa týka kontroverznej zmluvy uzatvorenej počas jej pôsobenia v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), sa opäť dostalo do centra pozornosti po tom, ako medzi prokurátormi vznikol vážny spor o právne posúdenie celej kauzy.
Najnovší vývoj naznačuje, že ani samotná prokuratúra nie je jednotná v pohľade na prípad, v ktorom sa hovorilo o možnej škode vo výške približne 1,8 milióna eur. Pôvodný dozorový prokurátor totiž odmietol akceptovať závery Generálnej prokuratúry SR a rozhodol sa požiadať o odňatie spisu. Znamená to, že vyšetrovanie bude po novom dozorovať iný prokurátor, informuje portál Aktuality.sk.
Generálna prokuratúra zrušila obvinenia
Pred niekoľkými dňami vyvolalo pozornosť rozhodnutie námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý vyhovel sťažnostiam Gabriely Matečnej a ďalšej obvinenej osoby. Obe osoby boli dovtedy stíhané pre podozrenia súvisiace so zmluvou uzatvorenou medzi Slovenským pozemkovým fondom a advokátskou kanceláriou Ecker-Kán.
Vyšetrovatelia pôvodne dospeli k záveru, že uzatvorením predmetnej zmluvy mohla vzniknúť štátu škoda približne 1,8 milióna eur. Práve na základe týchto zistení padlo obvinenie pre podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku.
Rozhodnutie Generálnej prokuratúry však celý prípad výrazne skomplikovalo. Námestník generálneho prokurátora obvinenia zrušil a zároveň naznačil, že ďalšie pokračovanie trestného stíhania by mohlo byť problematické.
Dozorový prokurátor sa postavil proti nadriadeným
Nezvyčajný zvrat nastal vo chvíli, keď sa proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry postavil samotný dozorový prokurátor, ktorý prípad dlhodobo zastrešoval. Ten nesúhlasí ani s dôvodmi, na základe ktorých boli obvinenia zrušené, ani s právnym názorom prezentovaným v rozhodnutí vyššej inštancie.
Podľa zverejnených dokumentov požiadal krajského prokurátora o odňatie trestnej veci, pretože sa nedokázal stotožniť s právnym výkladom svojich nadriadených. Takýto krok patrí v prostredí prokuratúry medzi mimoriadne zriedkavé situácie a naznačuje, že spor medzi jednotlivými prokurátormi je zásadný. Práve preto bude mať kauza po novom iného dozorového prokurátora.
Spor o miliónovú odmenu pre advokátov
Jadrom celej kauzy je dlhoročný spor týkajúci sa takzvaných Slanských lesov. Štát v tomto prípade viedol súdne konania, ktoré sa tiahli ešte od 90. rokov minulého storočia. Podľa kritikov bolo rozhodujúce, že Slovenský pozemkový fond mal v čase podpisu spornej zmluvy už veľmi silnú pozíciu. Právne zastupovanie štátu zabezpečovala advokátka z Košíc a spor sa podľa viacerých hodnotení vyvíjal v prospech štátu. Napriek tomu bola následne uzatvorená zmluva s advokátskou kanceláriou Ecker-Kán, ktorej mala pripadnúť podielová odmena vo výške približne 1,8 milióna eur.
Práve oprávnenosť tejto odmeny je jedným z najspornejších bodov celej kauzy.
Bol spor už prakticky vyhraný?
Dozorový prokurátor argumentuje, že právne predpisy umožňovali dohodnúť podielovú odmenu iba v prípadoch, keď bol výsledok súdneho konania veľmi neistý. V prípade Slánskych lesov však podľa jeho názoru takáto situácia nenastala. Poukazuje na to, že spor bol už v tom čase právoplatne rozhodnutý v prospech štátu, čo výrazne znižovalo mieru rizika. Podľa jeho výkladu preto neexistoval dôvod na vyplatenie mimoriadne vysokej odmeny založenej na úspechu v konaní.
Rovnaký problém v minulosti identifikoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten upozornil, že podmienky na priznanie podielovej odmeny nemuseli byť splnené a samotná dohoda mohla byť neplatná. Prokurátor navyše tvrdí, že vyplatenie miliónovej odmeny za minimálny rozsah právnych úkonov môže vyvolávať otázky nielen z pohľadu zákona, ale aj z hľadiska dobrých mravov a hospodárneho nakladania s verejnými financiami.
Išlo len o jediný právny úkon?
K prípadu sa už v minulosti vyjadroval aj predstaviteľ strany Demokrati Michal Kiča. Podľa neho štát v rozhodujúcej fáze sporu novú advokátsku kanceláriu prakticky nepotreboval.
Argumentuje tým, že právne nároky štátu už boli potvrdené právoplatným rozhodnutím súdu a po uzatvorení novej zmluvy zostávalo vykonať len obmedzené množstvo právnych úkonov.
Podľa jeho názoru išlo najmä o vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu, teda úkon, ktorý nemožno považovať za natoľko náročný, aby odôvodňoval vyplatenie miliónovej podielovej odmeny.
Kľúčovým problémom je premlčanie
Ďalší spor vznikol pri právnej kvalifikácii skutku. Práve tento bod môže rozhodnúť o tom, či sa prípad vôbec dostane pred súd. Generálna prokuratúra totiž dospela k záveru, že v danom prípade by mohlo ísť iba o pokus trestného činu. Takéto posúdenie má zásadný dôsledok – skracuje totiž premlčaciu dobu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
