Progresívne Slovensko a Smer-SD vyrovnávajú svoje sily. Ukazuje to júlový model rozhodnutých voličov agentúry SCIO. Rozdiel medzi dvoma najsilnejšími politickými stranami sa v tomto prieskume znížil na menej ako jedno percento. Rastúci trend nabral koaličný Hlas-SD, ktorý už atakuje hranicu 9 percent. Aktuálny volebný model opäť potvrdzuje, že opozícia by bez Hnutia Slovensko väčšinovú vládu nezostavila.
Najsilnejšou politickou stranou zostáva aj v júlovom prieskume opozičné hnutie Progresívne Slovensko, ktorému by dalo svoj hlas 17,18 % rozhodnutých voličov. Za ním nasleduje koaličný SMER-SD so ziskom 16,41 %, ktorý na lídra prieskumu stráca menej ako jedno percento.
„Po troch mesiacoch už nemožno hovoriť o jednorazových výkyvoch. Vidíme trend postupného približovania dvoch najsilnejších strán, pričom rozdiel medzi nimi sa znížil na menej ako jedno percento. Voliči sa zjavne opäť rozhodujú pragmatickejšie a volebný súboj sa začína nanovo otvárať. Osobitne so zmenami preferencií menších politických strán,“ myslí si hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Podľa aktuálneho modelu rozhodnutých voličov by sa do parlamentu celkovo dostalo osem politických subjektov. Okrem Progresívneho Slovenska a SMERu-SD by brány parlamentu prekročilo hnutie Republika s podporou 10,08 % voličov, za ktorým nasleduje Hnutie SLOVENSKO s podporou 9,04 %. Oproti júnu si najviac polepšil Hlas-SD a s podporou 8,91 % voličov sa priblížil k hranici deviatich percent. Voliči by do parlamentu poslali aj liberálov zo strany Sloboda a Solidarita (8,14 %), KDH a Demokratov, ktorých by zhodne podporilo 5,68 % voličov.
Väčšinová vláda bez “matovičovcov” nevznikne
Podľa hlavného analytika agentúry SCIO Martina Klusa je tiež zaujímavé, že po júnovom posilnení koaličných strán pokračuje rast najmä Hlasu-SD, zatiaľ čo väčšina opozičných subjektov s výnimkou Slobody a Solidarity zaznamenala mierny pokles alebo stagnáciu. Keďže sa väčšina týchto zmien stále pohybuje v rámci štatistickej odchýlky, zásadnejšie sa nemení ani povolebná matematika, ani možnosti zostavenia stabilnej väčšinovej vlády.
Zamiešať kartami by preto mohol niektorý z politických subjektov, ktoré zostali pod hranicou zvoliteľnosti. Päťpercentnú hranicu by podľa prieskumu agentúry SCIO neprekročili Sme rodina (4,01 %), SNS (3,49 %), Maďarská aliancia (3,36 %), Právo na pravdu (2,97 %), Za ľudí (2,33 %), Strana vidieka (1,42 %), Kresťanská únia (0,78 %) a Kotlebovci – ĽSNS (0,52 %).
„Ak sa na politickej scéne neobjaví nový relevantný hráč, o ktorom sa v kuloároch uvažuje po regionálnych a komunálnych voľbách, alebo sa cez 5 % nedostane ďalší subjekt, napr. po spojení Sme rodina s Richardom Sulíkom, väčšinová vláda bez Hnutia SLOVENSKO sa podľa aktuálnych modelov zostaviť nepodarí,“ zhodnotil Klus.
Bývalý predseda SaS Richard Sulík a nezaradená poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková avizovali, že rozhodnutie o svojej politickej budúcnosti oznámia na jeseň. Potvrdili však, že do parlamentu chcú určite kandidovať.
Agentúra SCIO prieskum realizovala v dňoch 8. až 13. júla 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 028 respondentov vo veku nad 18 rokov. Výsledky predstavujú model rozhodnutých voličov.
