Prezident SR Peter Pellegrini stále nepovedal, či a kedy vymenuje Miroslava Radačovského za slovenského veľvyslanca na Cypre. Hlava štátu potvrdila, že Radačovský splnil všetky formálne predpoklady na to, aby mohol byť vymenovaný. Pellegrinimu najviac prekáža štýl jeho komunikácie pred poslancami Zahraničného výboru NR SR.
S menami niektorých našich špičkových diplomatov sa spájajú vážne kauzy a škandály. Okrem toho sa na veľvyslanecké posty dostávajú aj politickí nominanti. Kým s vyslaním bývalého podpredsedu vlády pre Plán obnovy Petra Kmeca (Hlas-SD) do Talianska P. Pellegrini problém nemá, v prípade M. Radačovského rozhodnutý ešte nie je.
„Nechajte mi, prosím, ešte pár dní čas, ale nebudem rozhodovať na základe nejakej tej atmosféry a výziev a tlaku niektorých politických strán, ale budem ešte komunikovať s pánom ministrom zahraničných vecí, aj s predsedom vlády a uvidím, nakoniec ako v tomto dôsledku rozhodnem,“ povedal Pellegrini pre JOJ24.
Byť veľvyslancom na rozdelenom Cypre vôbec nie je ľahká misia. Cyprus je od roku 1974 rozdelený na grécku a tureckú časť. Slovensko každý rok spoluorganizuje mierové rozhovory medzi Grékmi a Turkami, ktoré sa konajú pod záštitou generálneho tajomníka OSN. Za ich organizáciu, priebeh a komuniké je vždy zodpovedný veľvyslanec.
“Tak pozícia veľvyslanca je to veľmi náročná v porovnaní s ostatnými krajinami. No, samozrejme, v prvom rade si to vyžaduje schopnosti a diplomatické schopnosti, vyžaduje, samozrejme, neustály kontakt s lídrami politických strán. Ich je dohromady štrnásť, čo nie je malý počet,” vysvetlil pre Kanal1 diplomat, predseda Medzinárodného klubu SR Dušan Rozbora.
Od roku 2001 sú súčasťou mierovej misie na Cypre aj slovenskí vojaci. Takže zlyhanie takýchto rozhovorov by mohlo mať nežiadúce dôsledky aj na povesť a kredit slovenskej diplomacie ako takej
“Malo by to veľmi negatívnu odozvu, keby sa toto skončilo, pretože lídri politických strán vyzývajú najvyšších lídrov, aby sa stretávali, aby proste riešili veci. A prichádzajú aj s určitými návrhmi,” skonštatoval Rozbora.
“Úspech zahraničnej politiky každého štátu zodpovedá alebo je výsledkom toho, že si elity tohto štátu uvedomia, na akej šachovnici hrajú a podľa toho sa správa potom aj diplomacia,” doplnil bývalý veľvyslanec SR v Írsku a Rumunsku Ján Gábor.
Obidvaja diplomati sa aj na základe uznania svetových organizácií zhodli na tom, že náš prínos k Cypru je nespochybniteľný, minimálne na úrovni medzinárodnej diplomacie.
“Veľvyslanec akéhokoľvek štátu by mal mať predovšetkým dôveru vlastného štátu a potom by sa mal snažiť, aby si získal dôveru aj toho štátu, kde slúži. Musí rešpektovať, samozrejme, jeho ústavný poriadok, jeho predpisy atď. A presadzovať spoluprácu, rozvíjať vzťahy so Slovenskom a danou krajinou,” pokračoval Gábor.
Škandály sa s diplomatom nevyvážajú
Druhé meno, ktoré vzbudzuje vlnu nevôle najmä v opozičných radoch, je poslanec NR SR, predtým podpredseda vlády SR pre Plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD). Bývalý úspešný diplomat si totiž vyzliekol veľvyslanecké sako a šiel do straníckej a neskôr vládnej politiky.
Ján Gábor si myslí, že diplomaciu treba vnímať ako integrálnu súčasť zahraničnej politiky, lebo je hlavným nástrojom na presadzovanie našej politiky vo svete. Presuny ľudí medzi diplomaciou a politikou preto nepovažuje za nič mimoriadne.
“Skôr záleží na osobnosti na konkrétnej osobe, než na princípe,” povedal Gábor.
“Ja si takisto a plne súhlasím s kolegom Jankom Gáborom, že tu nie je nijaká, proste žiadny predpis na to, či zákon alebo niečo podobného, čo by to zakazoval. Čiže pokiaľ ide o otázku, že z diplomacie do politiky a z politiky späť do diplomacie, je to previazanosť samozrejme,” skonštatoval Rozbora.
Prezident Peter Pellegrini avizoval, že nových slovenských veľvyslancov by mohol vymenovať tento týždeň. Opozičnou kritikou sa vraj ovplyvniť nenechá. Parlamentní kritici ho totiž vyzvali, aby Kmeca, ktorého meno sa spája s kauzou “slayáda”, ani Radačovského nevymenoval.
“Neviem o tom, že by sa škandály, ak boli nejaké, vyvážali s tým dotyčným diplomatom, veľvyslancom. To je pre miestne publikum,” uzavrel Gábor s tým, že akonáhle odídu takíto politickí nominanti, tak sa venujú práci veľvyslanca v tej danej krajine a tam sa rozhodne, či to bola dobrá voľba od prezidenta alebo tej strany, ktorá ho nominovala.
