Zmena mala posilniť stabilitu miestnej a regionálnej samosprávy, zvýšiť kontinuitu strategického riadenia a vytvoriť lepšie podmienky pre dlhodobé plánovanie a „zodpovedné napĺňanie rozvojových priorít území“.
Volebné obdobie v samosprávach sa nepredĺži zo štyroch na päť rokov. Poslanci Národnej rady (NR) v stredajšom hlasovaní totiž neschválili novelu Ústavy SR, ktorá zmenu predpokladala. Novelu predložila skupina poslancov za Hlas-SD spolu s Romanom Malatincom (nezaradený).
Neprešiel teda ani pozmeňujúci návrh, ktorým chcel Hlas-SD zakotviť do ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR aj referendom. Zo 143 hlasujúcich bolo za novelu 78 poslancov. Na definitívne schválenie zmeny ústavy bolo potrebných aspoň 90 hlasov.
Štyri roky pre samosprávy
Podľa návrhu sa mala dĺžka volebného obdobia obecného, respektíve mestského zastupiteľstva, starostu obce, respektíve primátora mesta, takisto zastupiteľstva vyššieho územného celku (VÚC) a predsedu VÚC zvýšiť z aktuálnych štyroch na päť rokov.
Zmena mala posilniť stabilitu miestnej a regionálnej samosprávy, zvýšiť kontinuitu strategického riadenia a vytvoriť lepšie podmienky pre dlhodobé plánovanie a „zodpovedné napĺňanie rozvojových priorít území“. Predkladatelia navrhovali, aby sa zmena týkala už najbližších spojených samosprávnych volieb, ktoré budú 24. októbra.
Neuspela ani koaličná strana
Cez pozmeňujúci návrh chcel Hlas-SD presadiť, aby bolo možné referendom rozhodnúť aj o skrátení volebného obdobia NR SR. Referendum by sa podľa návrhu nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia. Petícia by musela byť hlave štátu odovzdaná do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu.
Ani koaličná SNS neuspela s návrhom na predĺženie volebného obdobia NR SR a samospráv. Jej ústavný zákon, ktorým sa mala meniť Ústava SR, plénum NR SR v stredu odmietlo. Nepodporil ho dostatočný počet poslancov. Za ich bolo len 77, na presadenie zmeny bolo treba aspoň 90 hlasov.
„Cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo predĺženie funkčného obdobia orgánov územnej samosprávy, a to starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov, ako aj poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev, ako aj volebného obdobia NR SR zo súčasných štyroch rokov na päť rokov,“ ozrejmili národniari.
Predĺženie by posilnilo stabilitu volebného cyklu
Potrebu zmeny odôvodňovali tým, že súčasný volebný cyklus pri orgánoch územnej samosprávy podľa nich v praxi často neumožňuje efektívnu realizáciu strategických projektov miestneho a regionálneho rozvoja.
„Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov,“ argumentovali.
Predĺženie volebného obdobia NR SR by zase podľa nich smerovalo k posilneniu stability volebného a politického cyklu.
Zmena zákona o Košiciach
Poslanci mali zároveň schváliť aj súvisiacu novelu zákona o obecnom zriadení. Tú si odsúhlasili. V zákone o obecnom zriadení sa vypúšťa zmienka o dĺžke volebného obdobia obecného zastupiteľstva.
Zároveň predkladatelia priblížili, že v paralelne predkladanom návrhu novely Ústavy SR sa navrhuje predĺžiť volebné obdobie orgánov územnej samosprávy na päť rokov, „v dôsledku čoho by úprava v zákone o obecnom zriadení nebola v súlade s ústavou“.
Táto novela mení aj zákon o meste Košice. Prešiel pozmeňujúci návrh od poslanca Igora Šimka (Hlas-SD). Ním sa vypúšťajú ustanovenia o povinnom zastúpení každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve, respektíve v miestnom zastupiteľstve v mestskej časti.
Ponecháva sa však možnosť zriadenia volebného obvodu, ktorý bude tvoriť len jedna miestna časť, s jedným poslaneckým mandátom – ak to bude pripúšťať počet obyvateľov miestnej časti.
Parlament o novele zákona o obecnom zriadení z dielne SNS nehlasoval. Súvisela totiž s ústavným zákonom. Ňou sa mal zo zákona vypustiť časový údaj o trvaní funkčného obdobia volených orgánov obce.
