Ministri obrany krajín V4 pôjdu na summit NATO so spoločným stanoviskom. Aj to je výsledok vzkriesenej V4. Spoločnú reč našli pri téme rozvoja infraštruktúry, vojenskej spolupráce a posilňovania obranného priemyslu. Diskutovali aj o tom, ako môžu spolupracovať v oblasti obrany proti dronom. To, že ministri obrany rokovali len pár hodín po schôdzke premiérov, nasvedčuje, že summit NATO bude z pohľadu európskej obrany a výdavkov na ňu mimoriadne dôležitý.
Robert Fico (Smer-SD) veril Vyšehradskej štvorke aj vtedy, keď reálne prestala fungovať. Rozdielna politická orientácia jej členov a najmä pohľad na Rusko dali nielen zoskupeniu, ale celej Európskej únii poriadne zabrať. Politicky sa o jednoliatom zoskupení nedá hovoriť ani po výmene vlády v Maďarsku a v Česku.
“Je to ilúzia si myslieť, že my vytvoríme nejaký blok, ktorý bude mať jednotnú politiku, nikdy to mať nebude. Aj v minulosti vždycky bola V4 úsilím tých silnejších byť hegemónom. To sa prejavilo v poľskej politike napríklad počas Kaczynského, ktorý veľmi výrazne chcel byť na báze V4 niečím ako stredoeurópskym lídrom,” zhodnotil pre Kanal1 bývalý poslanec EP a publicista Boris Zala.
S podobnou myšlienkou sa zrejme pohráva aj maďarský premiér Péter Magyar (Tisza), ktorý by do zoskupenia rád vtiahol krajiny, v ktorých žije početná maďarská menšina. Konzervatívny Magyar týmto len pokračuje v politike svojich predchodcov, ktorá sa v otázke “spojenia všetkých Maďarov” veľmi nelíšila.
“Veľmi rád by dával dokopy zoskupenie, kde by to “maďarstvo” malo nadštátny charakter a on by to spájal všetko dohromady,” vysvetlil Zala.
Politická jednota vo V4 nebude
Bývalý europoslanec je presvedčený o tom, že práve preto V4 nikdy nebude jednotný blok. Za chybu by považoval aj to, ak by sa z nej stal jednotný “proti bruselský” blok. Poistkou proti tomuto štýlu politiky sú podľa neho Péter Magyar a poľský premiér Donald Tusk, ktorí sú silne proeurópsky orientovaní.
Otázkou bude, ako veľmi ovplyvnia fungovanie V4 vzájomné problémy jej členov. V prípade slovensko-maďarských vzťahov je to napríklad uplatňovanie Benešových dekrétov či používanie mapy Veľkého Maďarska.
“Sme členmi Európskej únie a Európska únia je najlepším garantom nemeniteľnosti hraníc. Jeden zo základných princípov Európskej únie je, že nepripúšťa návrat žiadneho revizionizmu,” povedal Zala.
Slovensko-maďarské vzťahy navyše upravuje aj medzištátna zmluva, ktorá jednoznačne ukotvuje existujúce hranice tak, ako sú dané, a tým neumožňuje žiadny historický revizionizmus. V prípade Benešových dekrétov už Péter Magyar povedal, že túto tému na pôde V4 otvárať nebude, ale bude ju na medzištátnej úrovni riešiť osobitná odborná komisia.
“To je na nás, aby sme si pevne bránili svoju pozíciu, svoju suverenitu aj voči Maďarsku, čo sme napríklad v prípade toho, keď bol Viktor Orbán pri moci, až tak veľmi nerobili, pretože pre Roberta Fica bol Viktor Orbán (bývalý maďarský premiér) veľmi dobrý spojenec voči Bruselu,” skonštatoval bývalý europoslanec B. Zala.
Prvé vyjadrenia premiérov V4 hovoria o tom, že prioritou budú ekonomické otázky, konkurencieschopnosť, ceny energií a rozpočet na ďalšie obdobie. Najmä ceny energií môžu byť kľúčové pre naštartovanie ekonomík na 65-miliónovom trhu. Slovensko, ktoré bude od 1. júla zoskupeniu predsedať, chce na spoločné stretnutia aj ďalších kľúčových stredoeurópskych hráčov, ako sú Nemecko a Rakúsko. Bratislava vidí priestor aj v obrannej spolupráci, ktorá môže byť po prípadnom odchode amerických vojakov zo základní v Európe a pokračujúcej vojne na Ukrajine strategicky dôležitá.
