Nad Slovensko prúdi spolu s veľmi teplým vzduchom aj saharský prach. V najbližších dňoch môže spôsobiť zakalenú oblohu, zhoršenú dohľadnosť či výraznejšie sfarbené západy slnka. Meteorológovia zároveň upozorňujú, že začiatkom budúceho týždňa môžu teploty vystúpiť až k hranici 41 °C.
Saharský prach sa nad územie Slovenska dostáva zo severnej Afriky cez Stredomorie. Hoci nejde o výnimočný jav, tentoraz ho sprevádza výrazná vlna horúčav, ktorá jeho prejavy ešte zvýrazní. Podľa meteorologických modelov sa prach v atmosfére udrží niekoľko dní. Informuje o tom portál iMeteo.
Najviac prachu dorazí počas víkendu
Prvé prachové častice sa nad strednú Európu dostali už počas piatka. Výraznejší prílev sa však očakáva počas víkendu, predovšetkým v sobotu večer a v nedeľu. Prašný vzduch sa rozšíri od západného a centrálneho Stredomoria cez Alpy až nad Balkán a časť strednej Európy.
Začiatok budúceho týždňa by mal priniesť ďalšie zvýšenie koncentrácie saharského prachu. Práve v pondelok sa zároveň očakáva vrchol horúčav, keď môžu teploty na Slovensku lokálne atakovať až 41 °C.
Podľa aktuálnych predpovedí zostane saharský prach nad naším územím minimálne do štvrtka 2. júla. Jeho koncentrácia sa bude priebežne meniť, no prejaví sa najmä mliečnym vzhľadom oblohy, slabšou dohľadnosťou a po prípadných zrážkach aj usadeninami na autách, oknách či parapetoch.
Čo znamená koncentrácia prachu pri zemi?
Meteorológovia sledujú najmä koncentráciu prachu v blízkosti zemského povrchu, ktorá vyjadruje množstvo prachových častíc vo vzduchu, ktorý dýchame. Táto hodnota je dôležitá z hľadiska kvality ovzdušia, viditeľnosti aj možného vplyvu na zdravie.
Hoci sú koncentrácie nad Slovenskom výrazne nižšie než nad severnou Afrikou, aj menšie množstvo prachu stačí na to, aby obloha stratila svoju typickú modrú farbu a pôsobila sivasto či mliečne.
Treba však počítať s tým, že modelové výpočty nepredstavujú presnú predpoveď pre každé mesto. Rozloženie prachu ovplyvňuje vietor, vlhkosť vzduchu, oblačnosť aj prípadné zrážky, preto sa jeho prejavy môžu v jednotlivých regiónoch líšiť.
Citlivejší ľudia by mali byť opatrní
Vyššie koncentrácie prachu môžu spôsobovať podráždenie očí, nosa alebo dýchacích ciest. Zvýšenú opatrnosť by mali zachovať najmä alergici, astmatici, seniori a ľudia s chronickými ochoreniami dýchacieho systému.
Počas najteplejších hodín dňa odborníci odporúčajú obmedziť fyzickú záťaž, sledovať kvalitu ovzdušia a v prípade výrazného zákalu zbytočne nevetrať, najmä pri bezvetrí a dusnom počasí.
Meteorológovia zdôrazňujú, že saharský prach nie je dôvodom extrémne vysokých teplôt. Hlavnú úlohu zohráva prílev veľmi teplého vzduchu od juhu a juhozápadu, aktuálna tlaková situácia a intenzívne prehrievanie pevniny.
Prach je len sprievodným javom rovnakého prúdenia. Hoci dokáže časť slnečného žiarenia rozptýliť alebo pohltiť a miestami mierne ovplyvniť maximálnu dennú teplotu, nie je hlavným motorom súčasnej vlny horúčav.
Najbližšie dni tak prinesú kombináciu extrémne vysokých teplôt, dusného vzduchu a zvýšeného množstva saharského prachu. Výsledkom bude zakalená obloha, horšia viditeľnosť a v prípade dažďa aj typické nánosy prachu na rôznych povrchoch.
Prečo prach reaguje na magnet?
Jedným z častých argumentov na internete je tvrdenie, že saharský prach obsahuje „umelé“ kovové častice. Odborníci však vysvetľujú, že ide o prirodzený jav. „Vetrom unášaný saharský prach obsahuje zmes častíc zdvihnutých z povrchu zeme (severnej) Afriky a navyše zmiešaných s antropogénnym znečistením ovzdušia, keď je prach unášaný na severozápad smerom do Európy či Veľkej Británie,“ uviedla profesorka Barbara Maherová, riaditeľka Centra pre environmentálny magnetizmus a paleomagnetizmus na Lancasterskej univerzite pre agentúru Reuters. Píše web EuroNews.
Charakteristickú červenkastú farbu prachu spôsobuje hematit – minerál, ktorý je slabo magnetický. Okrem neho sa môžu v prachu nachádzať aj ďalšie minerály. „Prach môže obsahovať aj silnejšie magnetické minerály, magnetit a maghemit,“ uviedol profesor Richard Harrison, vedúci katedry vied o Zemi na Cambridgeskej univerzite.
Saharský prach sa pravidelne objavuje aj v médiách v súvislosti s klimatickými zmenami. Vedci však upozorňujú, že jednoznačné závery zatiaľ neexistujú. Podľa odborníka Parringtona zatiaľ neexistuje jasný dôkaz, ako presne rozširovanie Sahary alebo klimatické zmeny ovplyvňujú množstvo prachu v atmosfére. „Neexistuje jasný obraz o tom, ako presne rozširovanie púšte ovplyvňuje zdroje prachu,“ vysvetľuje.
Prach často pochádza z konkrétnych oblastí, napríklad z depresie Bodélé v Čade, kde sú vhodné podmienky na jeho zdvihnutie do atmosféry. Vyššie teploty, sucho či nízka vlhkosť pôdy môžu tento proces podporovať, najmä v kombinácii so zlým hospodárením s pôdou. Zároveň sa objavujú úvahy, že zmeny v atmosférickej cirkulácii by mohli zvýšiť pravdepodobnosť, že sa saharský prach dostane až do Európy.
„Pokiaľ viem, neexistujú presvedčivé štúdie, ktoré by jasne preukázali, ako odlesňovanie, dezertifikácia či iné faktory ovplyvňujú množstvo minerálneho prachu v atmosfére, takže ide stále o otvorenú otázku,“ dodáva Parrington.
