Výsledky priniesli zaujímavé porovnanie s predchádzajúcim májovým meraním, pričom takmer všetky etablované politické subjekty zaznamenali mierne straty na úkor jedného výrazného skokana.
Ak by sa parlamentné voľby konali koncom júna 2026, ich víťazom by sa stalo opozičné hnutie Progresívne Slovensko.
Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre diskusnú platformu 360tka zrealizovala renomovaná agentúra Focus.
Dáta zberané v závere mesiaca ukázali tesný súboj na čele pelotónu, no zároveň potvrdili rastúci trend mimoparlamentnej pravice a prepad viacerých tradičných hráčov.
Zber dát prebiehal v dňoch 22. až 29. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 027 respondentov. Výsledky priniesli zaujímavé porovnanie s predchádzajúcim májovým meraním, pričom takmer všetky etablované politické subjekty zaznamenali mierne straty na úkor jedného výrazného skokana.
Bitka Smeru a PS
Na prvom mieste by s tesným náskokom skončilo Progresívne Slovensko (PS), ktorému by svoj hlas odovzdalo 18,1 percenta voličov. V porovnaní s májovým prieskumom (18,3 %) síce hnutie zaznamenalo kozmetický pokles, prvenstvo si však udržalo.
V tesnom závese nasleduje druhá vládna strana Smer-SD, ktorá si pripísala 17,7 percenta preferencií (pokles z májových 18,1 %).
Jednoznačným víťazom tohto merania je však hnutie Republika. To sa pevne usadilo na tretej priečke so ziskom 11,6 percenta hlasov. Pre stranu ide o mimoriadne úspešné obdobie, keďže oproti máju, kedy im Focus nameral 9,7 percenta, si dokázali polepšiť o takmer dve percentá.
Bránami parlamentu by podľa júnových nálad prešlo celkovo sedem politických subjektov. Za vedúcou trojkou sa umiestnili aj Hnutie Slovensko na štvrtom mieste, ktoré oslovilo 9 percent opýtaných (pokles z 9,6 %).
Demokrati mimo parlamentu
Koaličný partner Hlas-SD získal rovných 8 percent preferencií, čo predstavuje pokles o 0,4 percentuálneho bodu oproti máju. Liberáli z SaS si stabilne držia svoje pozície so ziskom 7 percent (v máji 7,2 %).
Sedmičku uzatvárajú kresťanskí demokrati z KDH, keď v zozname úspešných strán získali 6,7 percenta, čo je však viditeľný prepad z predchádzajúcich 7,5 percenta.
Z hľadiska postupu do zákonodarného zboru priniesol prieskum najhoršiu správu pre stranu Demokrati. Kým v máji sa s 5,2 percentami nachádzali v zóne zvoliteľnosti, v júni zaznamenali prepad pod päťpercentnú hranicu na úroveň 4,8 percenta.
Mimo parlamentných lavíc by opätovne zostala aj koaličná SNS, ktorá sa prepadla na 4,2 percenta. Nasleduje Maďarská aliancia so ziskom 3,9 percenta a hnutie Sme rodina, ktoré oslovilo iba 2,8 percenta respondentov.
Celkovo 150 poslaneckých mandátov v Národnej rade SR by sa prerozdelilo medzi sedem úspešných strán nasledovne:
| Politická strana | Počet získaných mandátov (kresiel) |
|---|---|
| Progresívne Slovensko (PS) | 35 |
| Smer-SD | 34 |
| Republika | 22 |
| Hnutie Slovensko | 17 |
| Hlas-SD | 15 |
| Sloboda a Solidarita (SaS) | 14 |
| Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) | 13 |
Kto (ne)zloží vládu?
Z predpokladaného prerozdelenia stoličiek je zrejmé, že zostavenie budúcej vládnej koalície by bolo mimoriadne komplikovanou matematickou hádankou.
Súčasná vládna koalícia (Smer-SD + Hlas-SD) by bez SNS disponovala iba 49 mandátmi, čo by na vládnutie zďaleka nestačilo. Ani pripojenie Republiky by neprinieslo úspech pri 71 obsadených kreslách. Až po spojení so štvrtou stranou KDH by si štvorkoalícia zaistila silnú nadvládu o 84 poslancoch.
V prípade strán v opozičnom spektre by situácia nebola priaznivá ani pre ne. V deklarovanom štvorlístku – PS, SaS, KDH a Demokrati – by chýbala práve posledná zmieňovaná strana, čo by pre tri strany zabezpečilo len 62 mandátov.
Odmietaná strana Hnutie Slovensko Igora Matoviča by tak bola výrazným jazýčkom na váhach, kedy by po ich spojení vznikla tiež štvorkoalícia o krehkej 79-ke, s akou disponuje súčasná vláda.
