Centrálne banky po celom svete pokračujú v posilňovaní svojich zlatých rezerv a zároveň menia spôsob, akým ich uchovávajú. Kým dlhé roky bolo bežné ukladať drahý kov v renomovaných zahraničných inštitúciách, čoraz viac krajín sa dnes prikláňa k tomu, aby mali svoje zásoby pod vlastnou kontrolou. Dôvodom sú rastúce obavy z geopolitických rizík, inflácie aj neistoty na finančných trhoch.
Ako uviedol Investicniweb.cz, podľa prieskumu Svetovej rady pre zlato považujú menové autority žltý kov naďalej za dôležitý nástroj ochrany pred nepriaznivým vývojom vo svete. Zaujímavé pritom je, že ich záujem neoslabil ani napriek tomu, že cena zlata počas konfliktu na Blízkom východe zaznamenala pokles.
Zlato v centre pozornosti
Tempo nákupov je pritom mimoriadne výrazné. Počas posledných štyroch rokov nakupovali centrálne banky v priemere tisíc ton zlata ročne, čo predstavuje dvojnásobok oproti priemeru z predchádzajúcich desiatich rokov. Takmer deväť z desiatich oslovených inštitúcií očakáva, že objem svetových zlatých rezerv bude v najbližších dvanástich mesiacoch ďalej rásť. Až 45 percent bánk predpokladá, že rozšíri aj vlastné zásoby.
Do prieskumu sa od februára do mája zapojilo 74 centrálnych bánk z rôznych častí sveta. Výsledky ukázali, že dopyt po zlate zostáva stabilným pilierom ich stratégie.
Niekoľko kľúčových trendov z prieskumu:
- centrálne banky pokračujú vo výrazných nákupoch zlata,
- rastie počet krajín, ktoré ukladajú rezervy doma,
- viaceré štáty rozdeľujú svoje zásoby medzi viac zahraničných miest,
- zlato zostáva dôležitou poistkou proti ekonomickým aj menovým rizikám.
Doma pod zámkom je podľa mnohých bezpečnejšie
Významnou zmenou je presun zlata do domácich trezorov. Ešte pred rokom zvýšilo objem takto uložených rezerv päť percent bánk. Aktuálne už ide o deväť percent. Okrem toho desať percent respondentov začalo rozkladať svoje zásoby medzi viacero zahraničných lokalít, pričom rok predtým to boli len dve percentá.
Za týmto vývojom stojí najmä rastúca nedôvera v to, že aktíva uložené v cudzine budú v prípade krízovej situácie vždy dostupné. Obavy zosilnili po ruskej invázii na Ukrajinu a následnom zmrazení časti ruských devízových rezerv.
Analytik UBS Giovanni Staunovo k tomu povedal: „Obava, že aktíva uložené v zahraničí nemusia byť v prípade potreby prístupné, vedie od roku 2022 niektoré centrálne banky k repatriácii zlata.“
Zlato má podľa odborníkov aj silný symbolický rozmer. Mnohé štáty ho vnímajú ako súčasť svojho národného bohatstva, a preto dávajú prednosť jeho uskladneniu na vlastnom území. Ako príklad uviedol Staunovo francúzsku centrálnu banku, ktorá namiesto presunu kovu cez Atlantik predávala zlato uložené v Spojených štátoch a nakupovala zodpovedajúce množstvá v Európe. Takýmto spôsobom sa vyhla nákladnej fyzickej preprave.
Ďalšie plány bánk naznačujú, že tento trend bude pokračovať. Sedem percent respondentov chce v nasledujúcom roku zvýšiť množstvo zlata uloženého doma a deväť percent plánuje diverzifikovať zahraničné miesta uloženia.
Silný dopyt pretrváva aj v ďalších mesiacoch
Analytici predpokladajú, že centrálne banky nakúpia aj v tomto roku približne 750 až 1 000 ton zlata. Hoci samotné nákupy podľa odborníkov nemusia vyvolať prudký rast cien, môžu vyvážiť slabší záujem zo strany investorov a výrobcov šperkov.
Podľa hlavného analytika spoločnosti AJ Bell Dana Coatswortha výsledky prieskumu ukazujú snahu centrálnych bánk rozkladať riziká vo viacerých smeroch. Netýka sa to iba zloženia rezerv, ale aj samotného miesta ich uloženia.
Dôležitými dôvodmi, prečo sa banky rozhodujú pre takýto postup, sú:
- snaha znížiť geopolitické riziká,
- ochrana pred menovými výkyvmi,
- lepšia kontrola nad strategickými aktívami,
- rozdelenie rizika medzi viaceré úložiská.
Postupné sťahovanie zlata do domácich trezorov tak naznačuje, že svetové centrálne banky sa pripravujú na obdobie väčšej neistoty. Kým v minulosti boli zahraničné finančné centrá považované za prirodzenú voľbu, dnes sa čoraz viac krajín spolieha na vlastné bezpečnostné zázemie a na väčšiu kontrolu nad svojím strategickým bohatstvom.
