V hlavnom meste Budapešť sa v piatok večer zhromaždili desiatky tisíc ľudí na masovom podujatí pred parlamentnými voľbami. Sedemhodinový protestný koncert na Námestí hrdinov organizovalo hnutie Občiansky odpor, ktoré chce mobilizovať verejnosť a kritizovať politické pomery v krajine.
Podujatie sa konalo na ikonickom Námestie hrdinov, kde sa už od popoludnia zhromažďovali tisíce ľudí. Organizátori z hnutia Občiansky odpor pripravili sedemhodinový program s viac ako 40 účinkujúcimi, ktorý sa začal o 16.00 h a potrvá do neskorého večera, píše TASR.
Protest proti politickému systému
Podľa informácií servera hang.hu bolo námestie úplne zaplnené a situácia sa postupne komplikovala aj v okolí. Prístupové cesty, vrátane Andrássyho triedy a Cesty Juraja Dóžu, boli pre veľký počet ľudí výrazne preťažené.
Cieľom podujatia je podľa organizátorov „prebudiť“ občanov, ktorí sa doteraz politicky nezapájali, a zároveň vyjadriť nesúhlas so súčasným smerovaním krajiny.
V Maďarsko dominuje politickej scéne už 16 rokov strana Fidesz pod vedením premiéra Viktor Orbán, ktorá od roku 2010 vládne v koalícii s KDNP.
V posledných parlamentných voľbách v roku 2022 získala ústavnú väčšinu so ziskom viac ako 54 percent hlasov a 135 kresiel v 199-člennom parlamente.
Voľby v Maďarsku môžu priniesť zásadný zlom
Piaty volebný cyklus už zrejme nebude pre Viktor Orbán tak jednoznačný ako tie predchádzajúce. Podľa viacerých prieskumov by mohol dokonca prísť o dominantné postavenie, pričom výsledky naznačujú reálnu možnosť oslabenia jeho moci.
Na politickej scéne sa v poslednom období výrazne presadila stredopravá strana TISZA, ktorej líder Péter Magyar sa stal vážnym súperom svojho bývalého spojenca. Svoju kampaň postavil na zmene štýlu vládnutia a na rozdiel od Orbána aj na pozitívnom vzťahu k štruktúram Európska únia.
Ostatné opozičné subjekty zaznamenávajú pokles podpory. Podľa niektorých odhadov by sa do parlamentu mohlo dostať iba Hnutie Naša vlasť so ziskom približne šiestich percent, zatiaľ čo ďalšie strany sa vzďaľujú od hranice potrebnej na vstup do parlamentu.
Výrazným momentom je aj rozhodnutie Maďarská socialistická strana, ktorá sa po 36 rokoch nezúčastní volieb. Dôvodom je nedostatok dobrovoľníkov aj úplná strata voličskej základne. Ešte pred štyrmi rokmi pritom bola súčasťou koalície „V jednote za Maďarsko“ spolu so stranami ako Demokratická koalícia, Momentum, Jobbik, LMP či Párbeszéd. Táto aliancia vtedy získala 57 kresiel v parlamente.
Orbán verzus EÚ a Ukrajina
Viktor Orbán dlhodobo vystupuje proti liberalizmu a presadzuje dôraz na národnú identitu. Opakovane odmieta masovú migráciu a výrazne sa odlišuje od väčšinového postoja Európska únia, najmä v otázkach sankcií voči Rusku či budúcnosti Ukrajiny.
Napätie v tejto oblasti prehĺbili aj spory s ukrajinským prezidentom Volodymyr Zelenskyj. Orbán zároveň vyhlásil, že aj prípadné veto pôžičky pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur by bolo podľa neho „morálne správne, právne opodstatnené a politicky rozumné.“
V kampani, ktorú vedie pod sloganom „Bezpečná voľba“, kritizuje kandidátov strany TISZA ako príliš ľavicových a orientovaných na Brusel. Varuje, že ich prípadné víťazstvo by mohlo viesť k úsporným opatreniam, zvyšovaniu daní, nezamestnanosti a chaosu. Orbán má zároveň podporu viacerých zahraničných lídrov vrátane Donald Trump, Giorgia Meloni a Benjamin Netanjahu.
Strana TISZA vstúpila do kampane so sloganom „Zmena systému pokojne a zodpovedne“ a podľa viacerých prieskumov má šancu na víťazstvo. Péter Magyar sa sústreďuje na kritiku vlády a zdôrazňuje potrebu obnovy právneho štátu, nezávislosti súdov a transparentnosti. Zároveň sľubuje legislatívnu ochranu novinárov a médií.
Vo svojej kampani reagoval aj na dianie na Slovensko, keď vyzval Orbána, aby podporil jeho výzvu adresovanú slovenskej vláde na stiahnutie legislatívy týkajúcej sa Benešových dekrétov. Upozornil tiež, že prípadná spolupráca Fidesz s Hnutie Naša vlasť by mohla viesť až k odchodu krajiny z Európska únia.
Preferencie opozičného tábora sa podľa prieskumov pohybujú nad 30 percentami, pričom v niektorých prípadoch dosahujú aj viac než 50 percent. Vládny Fidesz sa pohybuje v širšom rozpätí, od menej ako 30 do viac ako 40 percent. Menšie subjekty ako Hnutie Naša vlasť či Maďarská strana dvojchvostého psa dosahujú približne štyri percentá, zatiaľ čo Demokratická koalícia sa pohybuje okolo troch percent.
Niektoré prieskumy zároveň naznačujú pokles záujmu voličov o účasť na voľbách, čo by mohlo zvýhodniť vládny tábor. V posledných parlamentných voľbách pritom dosiahla volebná účasť takmer 70 percent.
