Rozhodnutie STVR neodvysielať záznam z udeľovania cien Radio_Head Awards vyvolalo v kultúrnom prostredí silnú kritiku. Podujatie organizuje Rádio_FM a medzi ocenenými bola aj skupina Bez ladu a skladu, ktorá patrí medzi významné mená slovenskej alternatívnej hudobnej scény a minulý rok oslávila štyridsať rokov existencie. V kapele pôsobí aj trenčiansky primátor Richard Rybníček, ktorý v minulosti viedol Slovenskú televíziu.
Na kritiku reagovala generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková otvoreným listom. Uviedla, že telerozhlas vyčlenil na Radio_Head Awards sumu 80-tisíc eur a zároveň odkázala kritikom, aby sa realizovali „v audiovizuálnom priestore mimo našej inštitúcie“. Práve táto formulácia vyvolala ďalšie reakcie, uvádzajú Aktuality.
Nie je to „vaša“ inštitúcia
Richard Rybníček zdôraznil, že STVR nie je súkromná spoločnosť, ale verejnoprávna služba financovaná občanmi. Podľa jeho slov preto nie je správne hovoriť o nej ako o „našej inštitúcii“. „Je to priestor, ktorý patrí verejnosti,“ odkázal vedeniu. Zároveň nesúhlasí s názorom, že verejnoprávne médium by nemalo poskytovať priestor aj názorom či spoločenským postojom. Umenie podľa neho vždy odzrkadľovalo dobu a spoločenskú realitu a ak sa začne obmedzovať, stratí svoju výpovednú hodnotu.
Bývalý riaditeľ STV zároveň pripomenul vlastnú skúsenosť z minulosti. Počas svojho pôsobenia zastavil vysielanie dokumentu o židovskom pogrome v Topoľčanoch, pretože obsahoval autentickú, no veľmi nenávistnú výpoveď jedného z respondentov. Obával sa, že by jej odvysielanie mohlo byť v rozpore so zákonom, a preto si dal situáciu právne preveriť a požiadal režiséra o odstránenie konkrétnej vety. Režisér to odmietol, keďže išlo o autentické svedectvo.
Dokument sa napokon odvysielal v pôvodnej verzii a Rybníček dnes priznáva, že jeho vtedajšie rozhodnutie bolo príliš opatrné a považuje ho za chybu. Verejnoprávne médium má podľa neho zobrazovať realitu aj vtedy, keď je nepríjemná, a vytvárať priestor na diskusiu, nie ju prispôsobovať tak, aby bola pohodlná.
Zdôraznil tiež rozdiel medzi názorom a manipuláciou. Podľa neho verejnoprávny priestor nemá byť chránený pred názormi, ale pred manipuláciou. Odmieta aj tvrdenie, že názory rozdeľujú spoločnosť. „Spoločnosť nerozdeľuje názor. Spoločnosť rozdeľuje snaha názor potláčať,“ uviedol. Varoval, že ak sa začne určovať, ktoré názory ešte do verejného priestoru patria a ktoré už nie, ide o veľmi nebezpečný precedens, pretože hranice sa môžu meniť podľa toho, kto je práve pri moci.
Vyjadril aj obavy z budúcnosti STVR. Podľa neho hrozí, že z inštitúcie budú postupne odchádzať nepohodlní ľudia – moderátori, redaktori či dramaturgovia – a nevylúčil ani možnosť zániku Rádia FM, ktoré považuje za dôležitý priestor pre súčasnú kultúru. Zároveň však verí, že verejnosť si uvedomí, že ide o inštitúciu, ktorú si sama platí.
Reakcia Gyarfašovej
K situácii sa vyjadrila aj novinárka a dokumentaristka Soňa Gyarfašová, ktorá reagovala na slová generálnej riaditeľky. Tá vo svojom liste spomenula redaktorku, s ktorou sa vedenie napriek verejnej kritike dohodlo na ďalšej spolupráci, no meno neuviedla. Gyarfašová uviedla, že opis zodpovedá jej osobe, a preto sa rozhodla reagovať. Tvrdí, že ide o skresľovanie reality a poškodzovanie jej mena, najmä pokiaľ ide o otázku externých zmlúv.
Podľa jej slov sa dlhodobo snažila o prepojenie rozhlasovej a televíznej dokumentárnej tvorby, aby vznikol spoločný dokumentačný projekt zameraný na zaznamenávanie spomienok pamätníkov a vytvorenie archívu. Tento zámer však podľa nej narazil na vnútorné byrokratické prekážky. Televízne dokumenty pripravovala vo voľnom čase a externe, podobne ako to robia aj iní tvorcovia spolupracujúci s rozhlasom aj televíziou. Jej cieľom bolo najmä zachovať výpovede pamätníkov pre budúcnosť.
Zároveň uviedla, že rokovala o pokračovaní dokumentárneho cyklu Deti vojny, aby mohli vzniknúť ďalšie časti, no tým sa komunikácia skončila. Dodala, že po aktuálnych skúsenostiach si už nevie predstaviť spoluprácu s inštitúciou, ktorá sa podľa nej správa k ľuďom neúctivo a vytvára neslobodné pracovné prostredie.
Oznámila tiež, že si má prevziať výpoveď a plánuje sa voči nej brániť súdnou cestou, podobne ako viacerí jej kolegovia. Posledné dni v práci venuje dokončeniu rozpracovaných projektov, aby mohla odísť „s čistým štítom“. Namiesto rodinnej oslavy tak dokončovala strih dokumentárneho cyklu, na ktorom pracovala už minulý rok. V najbližších dňoch sa má vysielať aj repríza relácie Osudy, ktoré písalo 20. storočie, pričom vybrala časť venovanú chartistom, ktorí podľa nej dobre rozumejú významu verejnej diskusie a slobody slova.
Plné znenie otvoreného listu Martiny Flašíkovej na ďalšej strane
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
