V strane Sloboda a Solidarita došlo k výraznému otrasu. Republiková rada vo štvrtok (23.4) prijala jednoznačné rozhodnutie o ukončení členstva poslankyne Národnej rady SR Jana Bittó Cigániková. Krok, ktorý nemal medzi členmi vedenia žiadny odpor, prichádza po dlhšom období napätia a sporov, ktoré sa postupne prehlbovali.
Podľa predstaviteľov SaS sa dôvody nehromadili zo dňa na deň. Strana hovorí o dlhodobom probléme, ktorý súvisel najmä s verejnými vystúpeniami poslankyne, informuje strana na sociálnej sieti.
Tie mali podľa vedenia opakovane spochybňovať smerovanie, program aj identitu strany, pričom kritika zaznievala najmä v médiách. V očiach vedenia už nešlo len o vnútornú diskusiu, ale o vystupovanie, ktoré mohlo poškodzovať obraz strany navonok.
„Bolo to dlhodobé očierňovanie strany v rámci vyjadrovania, ktoré sa netýka členov strany alebo mňa ako predsedu, ale strany ako takej, čo sa týka smerovania, programu, identity strany,“ povedal šéf SaS Branislav Gröhling.
Situáciu podľa ich vyjadrení zhoršovalo aj to, že poslankyňa sa postupne prestala zapájať do straníckych a parlamentných aktivít. Vedenie poukazovalo na jej neúčasť na zasadnutiach poslaneckého klubu, ale aj na rokovaniach parlamentu, čo vnímalo ako ďalší signál narušených vzťahov. Zároveň sa objavili aj nezhody v otázkach politickej stratégie, napríklad pri postojoch k možnej spolupráci s inými subjektmi.
„Verejne rozprávala o tom, že bude kandidovať na inej kandidátke inej strany, či už s Borisom Kollárom alebo s pánom Tomášom Tarabom. Bojovala proti vylúčeniu Hlasu zo spolupráce, nechodila na kluby ani na rokovania parlamentu,“ dodal.
Zásadný rozpor sa týkal aj budúceho smerovania SaS. Predseda strany Branislav Gröhling opakovane zdôrazňoval, že marcový kongres jasne definoval ďalší kurz, ktorý má strana nasledovať. Práve s touto víziou sa však Cigániková podľa jeho slov nedokázala stotožniť. Vedenie zároveň poukazovalo aj na jej verejné úvahy o možnej kandidatúre za inú politickú stranu, čo vnímalo ako potvrdenie toho, že jej ďalšie pôsobenie v SaS už nie je reálne.
„Vážim si politickú prácu Jany Bittó Cigánikovej. Opakovane som jej dával šancu, ale vždy to skončilo tým, že očierňovala svoju vlastnú stranu v médiách a to len pre to, že nevedela prijať, že strana rastie aj po odchode Richarda Sulíka. SaS budujem ako tím, ktorý ťahá za jeden povraz v snahe zmeniť Slovensko k lepšiemu. Bohužiaľ, pani Cigániková mesiace riešila len samú seba a profilovala sa poškodzovaním strany. Z jej opakovaných mediálnych vyjadrení bolo tiež jasné, že v SaS už byť nechce,“ skonštatoval Branislav Gröhling.
Celý proces odštartoval podnet jedného z členov strany, ktorý upozornil na vzniknutú situáciu. Následne sa témou zaoberala republiková rada, ktorá napokon rozhodla bez jediného nesúhlasného hlasu. Tento krok má mať aj ďalšie dôsledky, očakáva sa, že poslankyňa príde aj o členstvo v poslaneckom klube SaS v parlamente.
Samotná Jana Bittó Cigániková vidí dôvody svojho vylúčenia odlišne. Zdôrazňuje, že jej vystúpenia boli skôr formou kritiky smerom k vedeniu, najmä k predsedovi strany. Podľa jej pohľadu by mala byť vnútrostranícka kritika prirodzenou súčasťou politického fungovania a nemala by byť automaticky vnímaná ako poškodzovanie.
V náročnej situácii sa jej snaží byť oporou bývalý líder SaS Richard Sulík, s ktorým ju spája dlhodobá politická spolupráca. Už v minulosti naznačila, že by si vedela predstaviť pokračovanie svojej politickej dráhy po jeho boku. Podporu jej podľa vlastných slov vyjadril aj predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár, hoci konkrétne kroky smerom k spolupráci zatiaľ neboli predmetom rokovaní.
Cigániková ostro kritizuje vlastnú stranu
Napätie v strane Sloboda a Solidarita vyústilo do definitívneho rozchodu. Poslankyňa, ktorá ešte krátko pred rozhodnutím publikovala emotívne video, v ktorom upozorňovala na vnútrostranícke praktiky a hodnotové rozpory, je dnes už z liberálneho subjektu vylúčená. Video vzniklo ešte pred samotným verdiktom, no jeho obsah naznačoval, že konflikt dospel do bodu, z ktorého už nebolo návratu.
Zdroj: FB/Janka Bittó Cigániková
V zázname otvorene poukazovala na to, že strana sa podľa nej odklonila od vlastných dlhoročných princípov. Ako príklad uviedla tému odluky cirkvi od štátu, ktorú mala Sloboda a Solidarita roky vo svojom programe. Práve pri tejto otázke však narazila na tvrdý odpor. Jej snaha presadiť aspoň diskusiu o niektorých ustanoveniach zmlúv medzi Svätá stolica a Slovenskom, ktoré podľa nej vyvolávajú pochybnosti o súlade s ústavou a právami občanov, ostala bez podpory.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
