Na Špecializovaný trestný súd v Pezinku sa v apríli rozbehol súdny proces s obžalovaným Samuelom Straškom, ktorý sa do povedomia verejnosti dostal za mimoriadne závažných okolností. Ešte pred tragickými udalosťami bol pritom vnímaný ako mimoriadne talentovaný študent tretieho ročníka gymnázia v Spišskej Starej Vsi. Vynikal v rôznych vedomostných súťažiach, ako napríklad Mladý Európan, a úspechy dosahoval aj na olympiádach z matematiky či nemeckého jazyka. Jeho meno sa však napokon nerozšírilo v súvislosti s akademickými výsledkami, ale pre brutálny útok nožom, ku ktorému došlo priamo v školskom prostredí a ktorý šokoval celé Slovensko.
Zásadným momentom celého súdneho konania sa stalo prehrávanie záznamu z rekonštrukcie skutku, ktorá prebehla ešte v novembri minulého roka, píše Pluska.sk.
Na pojednávaní bol tento materiál premietaný na dvoch veľkoplošných obrazovkách, pričom obžalovaný Samuel Straško ho sledoval bez viditeľných emócií. Jeho výraz zostával počas celého času nemenný, rovnako ako v čase samotnej rekonštrukcie dvojnásobnej vraždy. Pôsobil úplne odosobnene, bez náznaku rozrušenia či ľútosti, pričom len sporadicky urobil drobný pohyb, napríklad keď si rukou upravil vlasy.
Na samotnom videozázname bolo vidieť, ako stojí s putami na rukách v sprievode príslušníkov špeciálnej jednotky. Celý priebeh útoku opisoval vecne, takmer mechanicky, bez akéhokoľvek emocionálneho zafarbenia alebo osobného prežívania. Každý detail sa snažil reprodukovať čo najpresnejšie, akoby išlo o bežný opis udalosti bez osobného významu. Následne figurant označený jeho menom fyzicky predvádzal jednotlivé kroky podľa jeho výpovede, čím sa rekonštrukcia stala ešte realistickejšou.
Podľa záverov znalca sa spôsob, akým Samuel Straško opísal priebeh tragédie, zhodoval s ostatnými zhromaždenými dôkazmi, čo len potvrdilo konzistentnosť jeho výpovede s doterajšími zisteniami vyšetrovateľov.
Odborníci z oblasti psychológie v tejto súvislosti upozorňujú na širší problém, ktorý sa netýka len jedného jednotlivca. Podľa nich sa na každej škole môžu nachádzať študenti so zvýšeným rizikom problémového či násilného správania. Prípad Samuela Straška tak poukazuje na to, aké vážne následky môže mať podcenenie varovných signálov a nedostatočná reakcia zo strany systému, ktorý by mal podobné riziká zachytiť včas.
Súdny senát zároveň rozhodol o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby. Predseda senátu Milan Cisárik zdôvodnil toto rozhodnutie tým, že dôvody väzby nielenže pretrvávajú, ale sa dokonca ešte posilnili. Opieral sa pritom aj o znalecký posudok psychológa Dušana Kešického, ktorý upozornil na vysoké riziko opakovania trestnej činnosti. Zároveň poukázal aj na pretrvávajúce riziko sebapoškodzovania, keďže obžalovaný sa počas väzby pokúsil o samovraždu už dvakrát.
Pri rozhodovaní súd prihliadal aj na informácie o nevhodnom správaní obžalovaného počas pobytu vo väzbe, čo len podporilo obavy o jeho ďalší vývoj. V prípade dokázania viny mu hrozí mimoriadne prísny trest, ktorý môže dosiahnuť až 25 rokov odňatia slobody alebo dokonca doživotie.
Emočná nestabilita a násilné sklony v posudkoch znalcov
Na súde zazneli závažné zistenia znalca z oblasti psychológie, Dušana Kešického, ktorý podrobne analyzoval osobnosť obžalovaného Samuela Straška. Vo svojom odbornom posudku poukázal na výraznú emočnú nestabilitu, ktorá sa u mladíka prejavuje najmä v medziľudských vzťahoch. Tie sú podľa neho dlhodobo problematické a poznačené konfliktmi, nedôverou a sklonmi k agresii. Pri hodnotení jeho psychického stavu zobral do úvahy aj minulosť, v ktorej sa už objavili násilné prejavy, konkrétne dve predchádzajúce odsúdenia súvisiace s fyzickým útokom na spolužiačku a celkovo agresívnym správaním.
Samotné konanie, ku ktorému došlo na pôde školy, vysvetľoval Samuel počas vyšetrovania ako dôsledok dlhodobo nahromadenej frustrácie. V jeho vnímaní malo násilie predstavovať určitý ventil, ktorý by mu priniesol úľavu od vnútorného napätia. Znalec v tejto súvislosti zdôraznil, že z pohľadu psychológie nejde o úplne nepochopiteľnú reakciu, keďže dlhodobé potláčanie negatívnych emócií môže vyústiť do extrémneho správania.
Zároveň však odmietol označiť obžalovaného za sadistu. Agresivitu u neho vysvetľuje skôr tým, že ľudí vo svojom okolí vníma ako zdroj krivdy a frustrácie, čo následne vedie k nepriateľským reakciám.
Osudný deň a spúšťač konfliktu v škole
Dňa 16. januára 2025 smeroval Samuel do školy, kde ho čakali komisionálne skúšky. Do vzdelávania bol zaradený podľa individuálneho študijného plánu, ktorý mu škola nastavila po tom, čo ho vyhodnotila ako rizikového žiaka. V jeho minulosti už figuroval závažný incident, keď fyzicky napadol spolužiačku, zrazil ju na zem a opakovane ju kopal. Jeho správanie sa aj po tomto prípade naďalej vyznačovalo problémovosťou a nestabilitou.
V osudný deň si Samuel spomínal na moment, keď vstúpil do kancelárie zástupkyne riaditeľky Márie Semančíkovej. Jeho zámerom bolo zistiť dôvod, prečo boli do školy predvolaní jeho rodičia. Stretnutie však podľa jeho výpovede prebehlo napäto, keďže zástupkyňa mu odmietla poskytnúť vysvetlenie a komunikovala odmietavým spôsobom. Práve v tej chvíli mal u neho nastať stav výrazného psychického rozrušenia, ktorý opísal ako zahmlenie vnímania a stratu kontroly nad situáciou.
„Zástupkyňa bola arogantná, povedala, že mi to teraz nepovie. Potom sa mi zahmlilo pred očami,“ povedal Samuel.
Bezprostredne potom siahol do tašky, z ktorej vytiahol lovecký nôž, a následne ňou zástupkyňu bodol do oblasti krku. Po útoku žena padla na zem, no napriek zraneniu sa dokázala postaviť a fyzicky sa mu ešte pokúsila brániť, čo viedlo k ďalšiemu bodnutiu.
Samuel následne odložil nôž späť do tašky a z miesta odišiel. Na doplňujúce otázky neskôr uviedol, že časť poranení na tele poškodenej nepovažuje za svoje dielo a zároveň naznačil, že keby nedošlo k jej odporu po prvom útoku, mohla mať väčšiu šancu na prežitie.
Zelený dym
Z kamerových záznamov vyplýva, že Samuel po útoku zamieril do triedy. Sám neskôr nevedel presne vysvetliť, prečo sa na toto miesto presunul, keďže tvrdil, že pôvodne nemal zámer pokračovať v ďalšom násilí. Pred vstupom do učebne sa mal nervózne pohybovať na chodbe, odkladať si školskú tašku, vyzliecť bundu a následne vstúpiť dnu. Jeho prítomnosť v triede vyvolala medzi spolužiakmi výrazné napätie, ktoré subjektívne vnímal až fyzicky dezorientujúco.
V následnej komunikácii s políciou opisoval svoje vnímanie reality ako skreslené a pozmenené, pričom hovoril o vizuálnych halucináciách, v ktorých mal vidieť zelený dym vychádzajúci z očí spolužiačky Aleny. Tento podnet v ňom mal vyvolať silnú impulzívnu reakciu, ktorú spätne interpretoval ako akési „predátorské inštinkty“, ktoré ho viedli k útoku.
„Videl som kopu zeleného dymu, ktorý vychádzal priamo z očí Aleny. Niečo ma lákalo ísť k tomu zdroju. Niečo vo mne prebudilo predátorské inštinkty. Rozbehol som sa za ňou a začal som ju bodať,“ hovorí.
Následne aj ju fyzicky chytil a opakovane ju bodal do oblasti krku, pričom jeho verzia udalostí sa v počte útokov líši od znaleckých zistení. Jedna zo spolužiačok sa pokúsila napadnutej Alene pomôcť, no aj ona sa stala terčom útoku. Obžalovaný tvrdí, že ju bodol iba raz, avšak podľa znaleckého posudku utrpela až sedem bodných rán. Napriek zraneniam tento útok prežila.
Alena sa pokúsila z miesta utiecť, no Samuel ju prenasledoval a na chodbe ju opäť dobehol. Útok pokračoval s mimoriadnou brutalitou a podľa jeho vlastnej výpovede si v jednom momente uvedomil, že došlo k vážnemu poškodeniu lebky obete, čo v ňom vyvolalo stav psychického rozkladu a úplnej straty kontroly nad konaním.
Znalci neskôr konštatovali, že Alena utrpela celkovo 26 bodnorezných rán, čo poukazuje na extrémnu intenzitu útoku.
Po útoku Samuel z miesta činu ušiel do lesa, kde kontaktoval svojho otca a zveril sa mu s tým, čo urobil. Otec ho následne nabádal, aby sa išiel prihlásiť na polícii.
Ešte pred samotným činom aj po ňom posielal hlasové odkazy kamarátke Laure, ktoré zazneli aj na súde. V správach uvádzal, že práve vďaka nej dokázal vydržať až do dňa útoku, no zároveň naznačil, že tým sa všetko končí.
Vyšetrovateľ sa ho následne pýtal aj na jeho úvahy o samovražde. Pripustil, že išlo o ťažké rozhodovanie a zároveň opísal, že pohľad na zakrvavený nôž mu bol odporný.
Psychopatologické črty
Počas prehrávania dôkazových materiálov na súde Samuel sedel bez viditeľnej reakcie, minimálne sa pohyboval a občas sa napil vody. Pôsobil neosobne, akoby sledoval udalosti, ktoré sa ho netýkajú, ale patria niekomu inému.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
