Zatiaľ čo mnohí pre cestovateľské zážitky vyhľadávajú čo možno najkomfortnejšie podmienky, Denis Kovacs patrí k cestovateľom, ktorých viac láka adrenalín a výstup z komfortnej zóny.
Cestuje po krajinách tretieho sveta, objavuje miesta, kam sa bežný turista nedostane a spoznáva tiež miestnych obyvateľov. Aj keď je zvyknutý na rozličné nebezpečenstvá, predsa by sa do niektorých krajín nevydal ani za cenu adrenalínového zážitku. V rozhovore nám prezradil, čo by ho od cestovania do takejto krajiny odradilo, na aký najnebezpečnejší zážitok dodnes spomína a nezabudol spomenúť ani to, čím sa riadi pri ochutnávaní miestnych kuchýň.
Ako vnímate nebezpečenstvá cestovateľských destinácií? Ako ich zvyknete vyhodnocovať ešte pred odletom?
Ak je nejaká krajina mediálne označená za nebezpečnú, väčšinou to už nie je bežná cestovateľská destinácia a práve to ma na tom láka. Zistiť, či je tá krajina skutočne taká, ako ju vidíme v médiách. Pred cestou si pozriem základné informácie a aktuálnu situáciu, ale nechcem si robiť názor len podľa titulkov. V krajine sa väčšinou stretávam s obyčajnými ľuďmi, nie s vládou alebo režimom. Realita na mieste je často úplne iná, než obraz, ktorý máme zvonku.
Čo teda robíte pre to, aby ste neostali nepríjemne prekvapený, pokiaľ ide o nástrahy v jednotlivých krajinách? Niektoré z nich, ktoré ste navštívili, sú totiž globálne považované za nebezpečné pre dovolenkárov …
V prvom rade verím tomu, že všetci sme ľudia a všade na svete fungujú základné ľudské princípy. Ja sa k ľuďom správam s rešpektom, nevytváram zbytočne napäté situácie a snažím sa byť vnímavý. Toto mi častokrát stačí na to, aby som si z „nebezpečnej“ krajiny odniesol čo najlepší zážitok. A keď niekde niečo nesedí, nejdem sa hrať na hrdinu. Jednoducho sa otočím a idem ďalej.
Je teda aj niečo, čo by vás od cestovania dokázalo odradiť? Aké sú vaše limity, ktoré určite neplánujete prekračovať? Kedy je pre vás krajina no-go?
Ak tam napríklad práve prebieha vojnový konflikt, krajina je čerstvo po zmene režimu alebo mám veľmi málo informácií o tom, čo sa tam reálne deje, tak by som počkal, kým sa situácia upokojí.
Spomínate si aj na destinácie, ktorých návštevu ste možno až oľutovali? Kedy ste sa nerozhodli úplne správne?
Nie. Zásadne nikdy nič vo svojom živote neľutujem, nech to znie akokoľvek. Na všetko sa pozerám ako na skúsenosť, ktorá ma niečo naučila a niekam posunula. Takže, aj keď návšteva v krajine nedopadne podľa predstáv, na konci dňa je dôležité, že som prežil a naučil sa niečo nové.
S akými najnebezpečnejšími zážitkami sa vám už podarilo stretnúť? Ktoré sa stali pre vás nezabudnuteľnými?
Túto otázku dostávam pomerne často a väčšinou spomeniem jeden konkrétny príbeh z Pakistanu, ktorý mám zdokumentovaný aj v jednom mojom videu na YouTube. Ocitol som sa v jednom bunkri, kde bolo okolo mňa veľa divných ľudí a celá situácia pôsobila dosť zvláštne.
Jeden z nich, zhodou okolností práve ten, ktorý vyzeral najviac strašidelne, sa ma začal pýtať na cenu mojej kamery a dával mi rôzne nepríjemné otázky. V tej chvíli som sa necítil komfortne. Bola to jedna zo situácií, kde som musel zostať pokojný, vnímať okolie a zbytočne to nevyhrotiť.
Nebezpečenstvo ale môže číhať aj v miestnej kuchyni. Aké pravidlá dodržiavate pri ochutnávkach miestnych špecialít?
Snažím sa hlavne o to, aby bolo jedlo čerstvé a tepelne upravené. Tým sa znižuje riziko, že by tam prežila nejaká baktéria, alebo že by mi z toho bolo zle. Najčastejšie si vyberám miesta, kde sa stravujú domáci. Vravím si, že keď to môžu jesť oni, tak to môžem skúsiť aj ja. Plné miesto domácich je pre mňa väčšinou dobrý signál.
Ryby, cestoviny, polievky, ovocie … Ktoré typy jedál sú podľa vás najbezpečnejšie na konzumáciu? Pri ktorých môžeme očakávať najmenej potenciálnych zdravotných rizík?
Najbezpečnejšie sú tie, ktoré sú priamo pred vami uvarené alebo tepelne spracované. Opatrnejší som pri jedlách, ktoré dlho stoja bokom, nie sú chladené alebo neviem, ako dlho tam ležia. Podľa mňa nejde ani tak o konkrétny typ jedla, ale skôr o to, ako bolo pripravené a skladované.
Kedy ste doplatili na ochutnávanie jedál, ktoré neboli práve najbezpečnejšie pripravené, upravené či skladované?
V Pakistane som sa, bohužiaľ, nakazil nejakou neznámou baktériou. Mal som dosť nepríjemné tráviace problémy a vysoké teploty. Vyradilo ma to na pár dní, ale prežil som. Odvtedy si dávam väčší pozor hlavne na čerstvosť a tepelnú úpravu jedla.
Popri Pakistane ste navštívili množstvo krajín. V ktorých ste sa cítili všeobecne najbezpečnejšie? Či už z hľadiska stravy, alebo celkovej bezpečnosti v uliciach?
Neviem povedať jednu konkrétnu najbezpečnejšiu krajinu. Moje cestovanie je trochu iné a často sa cítim bezpečne aj na miestach, kam by veľa ľudí možno ani nevkročilo. Ale ak by som mal spomenúť krajiny, kde som sa všeobecne cítil veľmi dobre z hľadiska ulíc, jedla aj celkovej atmosféry, tak napríklad Thajsko alebo Vietnam určite patria medzi bezpečné krajiny.
A ak by ste mali vytýčiť konkrétne regióny, tak v ktorých ste mali doslova husiu kožu? Kde už bezpečnosť bola „na hrane“?
Ťažko povedať konkrétny región. Som tiež len človek a tieto pocity mám skoro vždy, keď vkročím do krajiny, ktorá je mediálne označovaná za nebezpečnú. Alebo keď idem do štvrte či oblasti, ktorá nemá dobrú povesť. Vtedy sa mi zvýši pulz a som viac v strehu. Zároveň mám často práve z takýchto miest nakoniec veľmi silný pocit. Človek tam zažije niečo, čo sa nedá vidieť z hotela alebo z bezpečnej turistickej zóny.
Práve tieto momenty dokumentujem aj na svojom YouTube kanáli, kde môžu ľudia vidieť nielen miesta, ale aj moje reálne emócie v tých situáciách.
