Štyridsiatky už podľa odborníkov nemusia predstavovať vrchol leta. Klimatické zmeny môžu priniesť rekordné teploty, aké boli donedávna typické len pre púšte severnej Afriky či Blízkeho východu.
Extrémne horúčavy sa v posledných rokoch stávajú čoraz bežnejšou súčasťou európskeho leta. Teploty nad 40 stupňov Celzia už nie sú výnimočnou udalosťou ani v krajinách, kde boli ešte pred niekoľkými desaťročiami nepredstaviteľné. Meteorológ Jan Schenk však upozorňuje, že to môže byť len začiatok oveľa výraznejšieho trendu, píše FOCUS Online.
Podľa jeho slov sa Európa približuje k historickému míľniku, ktorý ešte donedávna patril výlučne do kategórie hypotetických scenárov. Nie je totiž vylúčené, že už v blízkej budúcnosti bude na juhu kontinentu nameraných 50 stupňov Celzia.
Päťdesiatka už nie je len teoretická možnosť
Na znepokojujúci vývoj upozornil Schenk v rozhovore pre nemecký portál. Podľa neho sa klimatické podmienky v Európe menia takým tempom, že prekonanie hranice 50 °C už nemožno považovať za vzdialenú víziu.
Meteorológ pripomína, že ľudia často podceňujú význam zdanlivo malých rozdielov v teplote.
„Mnohí si myslia, že rozdiel dvoch stupňov nie je veľký. Z meteorologického hľadiska je to však obrovský skok,“ vysvetlil.
Práve posun z dnešných rekordných hodnôt okolo 48 stupňov na hranicu 50 °C by podľa neho predstavoval významný klimatický míľnik.
Horúčavy poháňa čoraz teplejšie Stredozemné more
Za jeden z hlavných dôvodov rastúcich extrémov označuje Schenk neustále sa otepľujúce Stredozemné more.
Teplejšia morská voda totiž funguje ako obrovský zásobník energie.
Do atmosféry uvoľňuje viac tepla a vlhkosti, čím vytvára ideálne podmienky na vznik mimoriadne intenzívnych a dlhotrvajúcich horúčav.
Podľa odborníka práve tento jav spôsobuje, že jednotlivé vlny horúčav sú nielen silnejšie, ale trvajú aj podstatne dlhšie než v minulosti. Na podobný vývoj pritom upozorňujú aj prognózy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), ktoré počítajú s pokračujúcim rastom priemerných teplôt a častejšími extrémnymi výkyvmi počasia.
Najviac ohrozený je juh Európy
Ak by sa Európa skutočne dočkala prvého dňa s teplotou 50 stupňov Celzia, podľa Schenka sa takmer určite odohrá v južných oblastiach kontinentu. Za najpravdepodobnejších kandidátov označil južné Taliansko, Španielsko a Grécko, kde sa už dnes počas leta pravidelne objavujú jedny z najvyšších teplôt v Európe.
Práve tieto krajiny sú zároveň vystavené kombinácii sucha, intenzívneho slnečného žiarenia a prúdenia veľmi horúceho vzduchu zo severnej Afriky, čo vytvára ideálne podmienky na vznik rekordných horúčav.
Rekord môže padnúť skôr, než si myslíme
Meteorológ zároveň upozorňuje, že nejde o scenár, ktorý by sa mohol naplniť až o niekoľko desaťročí.
„Neprekvapilo by ma, keby sme takúto hodnotu zaznamenali už budúce leto. A ak nie, tak počas nasledujúcich desiatich rokov,“ uviedol.
Podľa jeho názoru je preto dosiahnutie hranice 50 stupňov Celzia v Európe otázkou času, nie nemožnou hypotézou.
Čo to znamená pre Slovensko?
Hoci Schenkove slová môžu pôsobiť alarmujúco, pre obyvateľov Slovenska prináša aj upokojujúcejšie hodnotenie.
Podľa súčasných klimatických modelov totiž Slovensku zatiaľ teploty okolo 50 stupňov Celzia nehrozia. To však neznamená, že sa klimatické zmeny našej krajiny nedotknú.
Naopak, meteorológ očakáva, že aj na Slovensku bude pribúdať dní, počas ktorých teplota prekročí hranicu 40 stupňov Celzia. Takéto extrémne horúčavy by sa mohli objavovať častejšie než v minulosti a dlhšie pretrvávať. Na druhej strane hodnoty blížiace sa k 45 stupňom Celzia zatiaľ podľa dostupných poznatkov nepovažuje za reálny scenár najbližších rokov.
Extrémne horúčavy predstavujú čoraz väčšie riziko
Odborníci zároveň upozorňujú, že rastúce teploty nepredstavujú iba nepríjemný pocit počas leta. Každý ďalší stupeň navyše výrazne zvyšuje riziko zdravotných komplikácií, vysušovania krajiny, rozsiahlych lesných požiarov či problémov v poľnohospodárstve.
Najohrozenejší sú seniori, malé deti, chronicky chorí ľudia a osoby pracujúce vonku. Zároveň rastie aj spotreba elektrickej energie na chladenie domácností, čo ešte viac zaťažuje energetické siete.
Hoci rekordných 50 stupňov Celzia zatiaľ Európa nezažila, odborníci sa čoraz viac zhodujú, že extrémne horúčavy budú v nasledujúcich rokoch patriť medzi najväčšie dôsledky meniacej sa klímy. A hranice, ktoré boli ešte donedávna považované za takmer nemožné, sa postupne môžu stať novou realitou.
