V slovenskej mediálnej sfére sa schyľuje k zásadnej transformácii, ktorá rozvíri hladinu medzi fanúšikmi domáceho kina aj predplatiteľmi digitálneho obsahu.
Za posledné roky si streamovacie platformy ako Netflix, HBO Max či Disney+ získali popularitu u množstva slovenských divákov. Práve na tento úspech sa rozhodlo pozrieť Ministerstvo kultúry SR, upozornilo Mediálne.
Okrem Netflixu aj ďalšie platformy
Rezort pod vedením Martiny Šimkovičovej finalizuje legislatívny mechanizmus, ktorý má prinútiť globálnych hráčov v oblasti videa na vyžiadanie (VOD), aby finančne participovali na rozvoji našej lokálnej kultúry.
Novinka však so sebou prináša hrozbu, že účet za podporu slovenského filmu nakoniec zaplatia samotní používatelia. Cieľom pripravovaného opatrenia nie je len najpopulárnejší Netflix, ktorý dominuje slovenským obývačkám.
Nové pravidlá zasiahnu celé spektrum medzinárodných platforiem operujúcich na našom území, vrátane služieb ako Disney+, HBO Max (po novom Max) či SkyShowtime. Štát tak reaguje na fakt, že tieto spoločnosti odčerpávajú zo slovenského trhu milióny eur, no do rozvoja domácej audiovízie doteraz prispievali len minimálne.
Model funguje v niekoľkých európskych krajinách
Jadrom navrhovanej zmeny je zavedenie povinného odvodu vo výške 3 % z celkových príjmov, ktoré tieto služby vygenerujú priamo na Slovensku.
Do základu pre výpočet príspevku sa majú započítavať všetky finančné toky – od mesačných členských poplatkov cez jednorazové nákupy filmov až po príjmy z reklamných formátov, ktoré niektoré služby začínajú zavádzať.
Slovensko týmto krokom implementuje európsku legislatívu, ktorá sa snaží nastaviť férovejšie podmienky na digitálnom trhu. Podobné modely už úspešne fungujú vo viacerých štátoch EÚ, kde sa sadzby pohybujú v rozpätí od 1,5 % do 5 %. Slovenský návrh na úrovni 3 % sa tak radí k európskemu priemeru.
Pomoc domácej produkcie
Peniaze získané od technologických gigantov majú pritiecť do Audiovizuálneho fondu. Tieto prostriedky sa následne využijú na financovanie novej slovenskej tvorby – filmov, dokumentov či seriálov.
Pre slovenských filmárov to predstavuje injekciu, ktorá by mohla zvýšiť kvalitu domácej produkcie a jej konkurencieschopnosť na medzinárodnom poli.
Ekonomickí experti však varujú pred druhou stranou mince. Hoci je poplatok adresovaný firmám, korporátna prax ukazuje, že zvýšené náklady sa takmer vždy prenesú na plecia samotného zákazníka. Skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že po zavedení podobných odvodov nasleduje vlna zdražovania predplatného.
Širšia ponuka slovenskej tvorby
Príkladom je Netflix, ktorý nedávno pristúpil k zvýšeniu cien v susednej Českej republike aj v USA, čo naznačuje globálny trend úpravy cenotvorby. Diváci opatrením rezortu kultúry síce získajú prístup k širšej palete slovenskej tvorby, no za komfort sledovania svetovej knižnice si zrejme priplatia.
Zavedenie odvodov pre „digitálnych dravcov“ je súčasťou globálneho úsilia vlád o zdanenie ziskov tam, kde sú reálne vytvorené. Streamovacie služby doteraz ťažili z legislatívneho vákua, kým tradičné slovenské televízie museli plniť prísne kvóty a odvody už roky. Nový zákon má túto nerovnováhu odstrániť.
