Európske štáty po rokoch obmedzovania armádnych rozpočtov dramaticky menia kurz. Vojna na Ukrajine, rastúce geopolitické napätie aj obavy z bezpečnostných hrozieb spôsobili prudký nárast výdavkov na obranu. S novými miliardami prichádza aj výrazný rast viacerých priemyselných odvetví – od výrobcov zbraní cez kyberbezpečnostné firmy až po producentov kovov či polovodičov.
Krajiny Európskej únie ešte pred niekoľkými rokmi vnímali armádne rozpočty skôr ako oblasť, kde sa dá šetriť. Situácia sa však po ruskej invázii na Ukrajinu zásadne zmenila. Európske vlády začali vo veľkom investovať do obranných kapacít, modernizácie armád a domácej výroby vojenskej techniky.
Podľa údajov Európskej obrannej agentúry sa obranné výdavky členských štátov zvýšili z 218 miliárd eur v roku 2021 na približne 381 miliárd eur v roku 2025, informoval Euronews. Ide o nárast o 75 percent za štyri roky.
Celosvetové vojenské výdavky pritom dosiahli rekordných 2,9 bilióna dolárov. Významný podiel na raste mala práve Európa, kde obranné rozpočty vzrástli o 14 percent na približne 864 miliárd dolárov.
Výrazný posun nastal aj v Nemecku, ktoré po prvýkrát od roku 1990 prekročilo aliančný cieľ NATO vo výške dvoch percent HDP na obranu. Berlín sa dostal na úroveň 2,3 percenta HDP.
Európska únia zároveň pripravila mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť dlhodobé financovanie obrany. Program ReArm Europe, známy aj ako Readiness 2030, má umožniť investície vo výške približne 800 miliárd eur.
Európska komisia plánuje získať až 150 miliárd eur prostredníctvom finančného nástroja SAFE (Security Action for Europe). Súčasne boli upravené aj rozpočtové pravidlá EÚ. Členské štáty môžu po novom zvyšovať obranné výdavky mimo štandardných limitov Paktu stability a rastu.
Komisia odhaduje, že zvýšenie obranných rozpočtov o 1,5 percenta HDP môže v priebehu štyroch rokov vytvoriť dodatočný fiškálny priestor v hodnote približne 650 miliárd eur.
Výroba súvisiaca s obranou
Najväčší impulz pocítil tradičný obranný priemysel. Firmy vyrábajúce tanky, muníciu, obrnené vozidlá či protivzdušné systémy zaznamenávajú rekordné objednávky.
Kapacita výroby munície v Európskej únii sa zvýšila z približne 300-tisíc kusov ročne v roku 2022 na odhadované dva milióny kusov do konca roku 2025. Tempo rozširovania výroby podľa analytikov výrazne prevyšuje bežný mierový rast priemyslu.
V Nemecku sa počet domácich objednávok spojených s obranným sektorom koncom roka 2025 zvýšil o viac než polovicu oproti už zvýšeným hodnotám po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Európska komisia navyše smeruje nové financie do rozširovania výrobných liniek a skracovania čakacích lehôt na dodávky techniky, ktoré sa v niektorých prípadoch počítajú na roky.
Problémom však zostáva roztrieštenosť európskeho trhu. Historicky totiž väčšina štátov nakupovala predovšetkým od domácich výrobcov. Len približne deväť percent tendrov smerovalo firmám z iných krajín EÚ.
Drony
Jednou z technológií, ktoré vojna na Ukrajine výrazne zviditeľnila, sú bezpilotné lietadlá. Lacné, rýchlo vyrobiteľné a mimoriadne účinné drony zásadne zmenili pohľad armád na moderné bojisko.
Francúzsko preto vyčlenilo 8,5 miliardy eur na rozšírenie zásob munície a dronov. Krajina plánuje do roku 2030 zvýšiť zásoby útočných dronov až o 400 percent.
Nemecko a Ukrajina podpísali v apríli 2026 obranný balík v hodnote štyroch miliárd eur, ktorého súčasťou sú aj dohody o spoločnej výrobe dronov.
Európska únia zároveň predstavila iniciatívu European Drone Defence Initiative (EDDI), ktorá má do roku 2027 vytvoriť viacvrstvový systém ochrany proti dronom naprieč členskými štátmi.
Veľký rast zaznamenávajú aj firmy vyrábajúce prieskumné drony a autonómne systémy. Medzi najvýraznejšie patrí nemecká spoločnosť Quantum Systems, ktorej technológie boli testované priamo vo vojnových podmienkach na Ukrajine.
Kyberbezpečnosť
Európske vlády čoraz viac investujú aj do ochrany digitálnej infraštruktúry. Kybernetické útoky sa dnes považujú za plnohodnotnú súčasť moderných konfliktov.
EÚ v roku 2025 vyčlenila viac než 145 miliónov eur na posilnenie kyberbezpečnosti malých a stredných podnikov, verejných inštitúcií či zdravotníctva.
Začiatkom roka 2026 Európska komisia predstavila nový balík opatrení vrátane úprav smernice NIS2. Cieľom je posilniť ochranu dodávateľských reťazcov a znížiť závislosť od rizikových technológií z tretích krajín.
Výrazný rast zaznamenáva najmä segment správy identít a prístupov, ktorý chráni citlivé štátne a vojenské systémy. Európske príjmy v oblasti kyberbezpečnosti vzrástli medziročne o desať percent.
Priemyselné kovy
Moderná vojenská technika je mimoriadne náročná na spotrebu priemyselných kovov. Tanky, lode, raketové systémy aj obrnené vozidlá vyžadujú obrovské množstvá ocele, medi či niklu.
Analytici odhadujú, že približne 40 percent rastu európskych obranných výdavkov pôjde práve do nákupu techniky náročnej na spotrebu kovov. Ide o dvojnásobok bežného podielu v rámci NATO.
Do roku 2027 by podľa odhadov mohol európsky obranný boom zvýšiť celkový dopyt po priemyselných kovoch v regióne o šesť percent.
Najvýraznejší rast sa očakáva pri medi, ktorá je kľúčová prakticky pre všetky moderné vojenské systémy – od komunikačných zariadení cez kabeláž až po energetické siete a elektroniku.
Polovodiče
Jedným z najcitlivejších miest európskej obrany sa ukázala závislosť od zahraničných polovodičov. Moderné zbraňové systémy, radarové technológie či šifrovaná komunikácia sú postavené na pokročilých čipoch, ktoré Európa vo veľkej miere nevyrába.
Dlhé roky sa krajiny spoliehali na amerických dodávateľov a výrobu v Ázii. Krízové situácie však ukázali zraniteľnosť takéhoto modelu.
Európsky program EDIP v hodnote 1,5 miliardy eur preto počíta aj s podporou výroby polovodičov určených pre obranné technológie. Financie smerujú napríklad do vývoja nitridu gália, ktorý sa využíva v radaroch a systémoch elektronického boja.
Predstavitelia Európskej obrannej agentúry zároveň upozorňujú, že obranný priemysel EÚ zostáva v oblasti mikroelektroniky stále závislý od mimoeurópskych dodávateľov.
Nová éra európskeho priemyslu
Rast obranných rozpočtov dnes neovplyvňuje len armády, ale postupne mení celú ekonomiku. Vojenské zákazky prinášajú nové investície do výroby, technológií aj výskumu.
Analytici upozorňujú, že nejde o krátkodobý trend. Európske vlády čoraz častejšie hovoria o potrebe strategickej samostatnosti a dlhodobého posilňovania bezpečnosti. To znamená, že viaceré sektory môžu z vyšších obranných výdavkov profitovať ešte celé roky.
