Letné večery patria k najlepšiemu obdobiu na pozorovanie hviezd. Vysoko nad obzorom sa objavujú dve výrazné súhvezdia – Labuť a Orol, ktoré už celé tisícročia sprevádzajú príbehy gréckej mytológie. Spolu s hviezdou Vega vytvárajú aj známy Letný trojuholník, jednu z najvýraznejších orientačných dominánt nočnej oblohy.
Ak sa počas jasného letného večera pozriete smerom k Mliečnej ceste, uvidíte dve nápadné súhvezdia ležiace neďaleko seba, informovala Nitrianska hvezdáreň. Labuť (Cygnus) aj Orol (Aquila) pretína široký pás našej Galaxie, vďaka čomu pôsobia, akoby po nej spoločne leteli.
Hoci ich mýtické príbehy vznikali nezávisle od seba, na oblohe vytvárajú pôsobivú dvojicu, ktorá patrí medzi najznámejšie objekty letnej nočnej oblohy.
Labuť má v gréckej mytológii viac než jeden príbeh
Najznámejšia legenda spája súhvezdie Labute s najvyšším gréckym bohom Diom (v rímskej mytológii Jupiterom).
Podľa mýtu sa Zeus zamiloval do krásnej spartskej kráľovnej Lédy. Aby sa k nej mohol priblížiť bez podozrenia, premenil sa na nádhernú labuť.
Z ich spojenia sa podľa gréckych legiend narodila Helena Trójska, ktorej výnimočná krása sa neskôr stala jednou z hlavných príčin Trójskej vojny. Súčasťou príbehu sú aj Castor a Pollux, dvojica bratov známych ako Blíženci, ktorých dnes pripomína rovnomenné súhvezdie.
Existuje však aj ďalšia staroveká verzia pôvodu Labute. Tá rozpráva o legendárnom hudobníkovi Orfeovi, ktorého hra na lýre vraj dokázala očariť ľudí, zvieratá aj samotnú prírodu. Po jeho smrti ho podľa mýtu múzy preniesli na oblohu v podobe Labute, aby jeho hudba nikdy nezanikla.
Práve preto sa podľa portálu Sky and Telescope vedľa Labute nachádza aj súhvezdie Lýry, ktoré symbolizuje jeho obľúbený hudobný nástroj. Niektorí bádatelia dokonca predpokladajú, že práve z tejto legendy vzniklo známe spojenie „labutia pieseň“, teda posledné veľké dielo človeka pred jeho odchodom.
Nie všetky civilizácie však v tomto zoskupení hviezd videli labuť.
Starí arabskí astronómovia označovali Cygnus za sliepku a najjasnejšiu hviezdu Deneb nazývali „chvost sliepky“.
Indiánsky kmeň Ojibwe žijúci v oblasti Veľkých jazier zase v rovnakých hviezdach rozpoznával žeriava kanadského. V ich interpretácii však Deneb nepredstavoval chvost, ale hlavu vtáka, takže celý obrazec smeroval opačným smerom než v európskej tradícii.
Orol bol posvätným vtákom najvyššieho boha
Aj súhvezdie Orla má svoje pevné miesto v gréckej mytológii.
Orol bol považovaný za posvätného vtáka Dia a symbolizoval silu, odvahu aj božskú moc. V legendách plnil úlohu jeho verného posla, prenášal blesky a vykonával najdôležitejšie úlohy medzi nebom a Zemou.
Jedným z najznámejších príbehov je únos krásneho trójskeho mladíka Ganyméda, ktorého orol odniesol na Olymp. Tam sa stal čašníkom bohov. Ganyméda dnes pripomína susedné súhvezdie Vodnára.
Existujú aj ďalšie mýty. V jednom z nich orol stráži šíp boha lásky Eróta, ktorý zasiahol Dia a vyvolal v ňom osudovú lásku, informoval portál Label Stars.
Iná verzia rozpráva, že bohyňa Afrodita prijala podobu orla a predstierala prenasledovanie Dia premeneného na labuť. Cieľom bolo oklamať bohyňu Nemesis, aby poskytla labuti útočisko. Na pamiatku tejto udalosti Zeus údajne umiestnil oboch vtákov medzi hviezdy.
Najvýraznejšou hviezdou súhvezdia Orla je Altair. Jej názov pochádza z arabského výrazu al-nasr al-ta’ir, čo znamená „letiaci orol“ alebo „sup“. Antický astronóm Ptolemaios používal latinský názov Aetus, teda orol.
Podobné pomenovanie používali už dávni Babylončania aj Sumeri, ktorí Altair označovali jednoducho ako „hviezdu orla“.
Spolu s Vegou a Denebom vytvára Letný trojuholník
Labuť aj Orol majú ešte jednu spoločnú zvláštnosť. Ich najjasnejšie hviezdy – Deneb a Altair – spolu s hviezdou Vega zo súhvezdia Lýry vytvárajú známy Letný trojuholník.
Hoci nejde o geometricky pravidelný trojuholník, patrí medzi najvýraznejšie obrazce severnej oblohy a slúži ako výborná pomôcka pri orientácii medzi hviezdami.
Mliečna cesta navyše prechádza priamo cez túto oblasť, takže na miestach bez svetelného znečistenia možno pozorovať nádherný pás miliárd hviezd tiahnuci sa medzi jednotlivými súhvezdiami.
Kedy a ako ich najlepšie pozorovať
Cygnus počas letných mesiacov postupne stúpa stále vyššie nad obzor a podľa zemepisnej polohy môže počas noci prechádzať až takmer priamo nad hlavou pozorovateľa.
Aj na miestach so svetelným smogom zostávajú jeho hlavné hviezdy dostatočne jasné, takže charakteristický tvar roztiahnutých krídel možno nájsť pomerne ľahko.
Najjednoduchšie je začať práve pri Denebe, ktorý tvorí jeden z vrcholov Letného trojuholníka.
Súhvezdie Orla je viditeľné prakticky na celej severnej pologuli a možno ho pozorovať aj vo väčšine krajín južnej pologule. Najlepšie podmienky ponúka august, keď sa Altair nachádza vysoko na oblohe.
Pri jeho hľadaní pomáha predstava pomyselnej čiary vedúcej od Vegy smerom ku Kozorožcovi. Približne v polovici tejto trasy žiari Altair, okolo ktorého sa rozprestiera celé súhvezdie Orla.
Dnes vieme, že Labuť aj Orol predstavujú len zdanlivé zoskupenia vzdialených hviezd. Napriek tomu ich príbehy prežili celé tisícročia a dodnes patria k najznámejším legendám nočnej oblohy.
Keď sa teda nabudúce pozriete na Mliečnu cestu, možno ju neuvidíte len ako pás miliárd hviezd. Môžete si predstaviť aj staroveké príbehy, ktoré podľa gréckych legiend dodnes lietajú ponad naše hlavy v podobe majestátnej Labute a mocného Orla.
_(cygnus-ann).jpg){kind=link}
_(aquila-ann).jpg){kind=link}