Keď Európska únia na jeseň 2024 zaviedla výrazne vyššie clá na dovoz čisto elektrických áut z Číny, európski výrobcovia na chvíľu získali pocit úľavy. Opatrenie nadviazalo na vyšetrovanie štátnych dotácií v Číne, ktoré začalo už v roku 2023 a viedlo k záveru, že tamojšia podpora výrobcov deformuje hospodársku súťaž v Európe. Nové colné pravidlá však priniesli výrazné zásahy do cien na trhu.
Jednotlivé čínske značky čelia rozdielnym sadzbám – BYD má k základnému clu 10 % pripočítaných ďalších 17 %, Geely približne 18,8 % navyše a skupina SAIC až 35,3 % extra, čo v prípade značky MG znamená celkové clo cez 45 %. Napriek tomu sa ukázalo, že európsky systém má slabé miesto, ktoré výrobcovia rýchlo využili. Informuje o tom portál Electrive.
Brusel totiž nezasiahol plug-in hybridy ani klasické hybridy, ktoré tak zostali zaťažené len základným clom. Čínske automobilky na to reagovali okamžitou zmenou stratégie a začali do Európy vo väčšej miere dodávať práve hybridné modely, čím sa vyhli prísnejším pravidlám. Podľa predstaviteľov automobilového sektora išlo o rýchlu a presne zacielenú reakciu na medzeru v legislatíve.
Čínske hybridy silnejú na nemeckom trhu
Najnovšie údaje z nemeckého trhu ukazujú, že stratégia funguje. BYD sa v máji 2026 stal prvýkrát najpredávanejšou značkou plug-in hybridov v Nemecku s viac ako 4 000 registráciami. Väčšinu predajov tvorili práve hybridné modely, zatiaľ čo čisté elektromobily tvorili menšiu časť ponuky.
Najväčší záujem bol o model Atto 2 DM-i, ktorý zaznamenal vyše 2 000 registrácií. Úspech doplnili aj väčšie SUV a rodinné modely, ktoré kombinujú spaľovací motor s elektrickým pohonom a ponúkajú dojazd presahujúci 80 kilometrov. Vďaka kombinácii výkonu a ceny si tieto vozidlá rýchlo získali zákazníkov.
Brusel pripravuje ďalší krok
Úspech čínskych hybridov podľa portálu Autoviny vyvolal reakciu aj v Európskej komisii, ktorá podľa dostupných informácií pripravuje nové colné opatrenia. Tie by sa mali zamerať priamo na plug-in hybridy a mali by byť individuálne nastavené podľa jednotlivých výrobcov.
Nové pravidlá ešte čakajú na schválenie členskými štátmi, no podľa očakávaní by mohli vstúpiť do platnosti už čoskoro. Ich cieľom je obmedziť cenovú výhodu ázijských značiek a posilniť pozíciu európskych automobiliek.
Zmeny sa môžu dotknúť aj slovenských zákazníkov, keďže rastúci dopyt po lacnejších hybridných modeloch by mohol naraziť na vyššie ceny po zavedení ciel. Modely značiek ako MG či BYD by mohli zdražieť o niekoľko tisíc eur.
Čínske automobilky však už reagujú presunom časti výroby do Európy. Nové závody v Maďarsku či Španielsku majú zabezpečiť, že vozidlá vyrábané priamo v EÚ sa novým clám vyhnú a ostanú konkurencieschopné na európskom trhu.
Kamery, ktoré sledujú vodiča počas jazdy
Európska únia chystá novinku. Nový systém funguje prostredníctvom interiérových kamier a senzorov, ktoré sledujú tvár vodiča, pohyb očí a smer pohľadu. Infračervená technológia umožňuje fungovanie aj v noci alebo pri zhoršených svetelných podmienkach, pričom si poradí aj s okuliarmi či slnečnými šošovkami.
Systém priebežne vyhodnocuje, či vodič venuje dostatočnú pozornosť ceste. Ak sa pohľad odkloní na príliš dlhý čas, vozidlo aktivuje varovanie. V mestskom prostredí pri nižších rýchlostiach sa upozornenie spúšťa po približne šiestich sekundách nepozornosti, napríklad pri dlhšej manipulácii s dotykovým displejom, píše web Autoviny.
Mimo mesta a na rýchlejších komunikáciách sa pravidlá sprísňujú. Pri rýchlosti nad 50 km/h stačí odvrátenie pohľadu na približne 3,5 sekundy a systém okamžite reaguje. Upozornenia môžu mať rôzne formy – od vizuálnych signálov na prístrojovom paneli, cez zvukové výstrahy až po vibrácie volantu alebo sedadla.
Tieto varovania sa môžu postupne zosilňovať, pokiaľ vodič nevráti pozornosť späť na cestu.
Bezpečnosť verzus súkromie
Zavedenie monitorovania vodiča vyvoláva rozporuplné reakcie. Časť motoristov vníma tieto technológie ako zásah do súkromia a ďalší krok smerom k „sledovaným“ vozidlám, ktoré obmedzujú slobodu za volantom.
Na druhej strane stoja štatistiky dopravných nehôd. Už krátke odvrátenie pozornosti môže mať vážne následky. Pri rýchlosti 90 km/h prejde vozidlo počas niekoľkých sekúnd takmer sto metrov bez kontroly vodiča, čo výrazne zvyšuje riziko nehody. Práve na tieto situácie má systém reagovať a minimalizovať ich dopad.
Európska legislatíva zároveň presne určuje, ako sa s dátami pracuje. Systém musí fungovať v uzavretom režime, čo znamená, že všetky výpočty prebiehajú priamo vo vozidle. Dáta sa neodosielajú mimo auta a neukladajú sa na externé servery.
Zariadenie navyše nesmie identifikovať konkrétnu osobu. Kamera neslúži na rozpoznávanie identity, ale iba na technické vyhodnotenie pohybu očí a smeru pohľadu. Informácie sa po vyhodnotení okamžite vymazávajú.
Očakáva sa, že týmto krokom vývoj nekončí. V nasledujúcich rokoch by mohli pribudnúť ešte pokročilejšie systémy, ktoré budú sledovať nielen fyzickú pozornosť, ale aj tzv. kognitívnu nepozornosť – teda stav, keď vodič síce sleduje cestu, no jeho myseľ nie je sústredená.
Budúce technológie môžu analyzovať aj mikro-pohyby tela či známky únavy, aby ešte presnejšie predchádzali nehodám.
Zavedenie systému ADDW je súčasťou širšej stratégie Európskej únie na zníženie počtu dopravných nehôd. Podľa údajov dopravných autorít patrí nepozornosť medzi najčastejšie príčiny vážnych incidentov na cestách.
„Rozptýlenie je hlavným faktorom pri približne 18 % všetkých nehôd a podieľa sa na takmer tretine smrteľných prípadov,“ uvádzajú dopravné štatistiky v Španielsku.
