Cestovanie lietadlom na veľké vzdialenosti nie je pre organizmus úplne prirodzené. Hodiny strávené v stiesnenom priestore môžu ovplyvniť viacero telesných procesov – od krvného obehu až po trávenie či hydratáciu.
Mnohé nepríjemné pocity si cestujúci spájajú len s únavou alebo časovým posunom, no v skutočnosti ide o kombináciu fyziologických zmien, na ktoré telo nie je zvyknuté. Aj keď väčšina z nich nie je nebezpečná, pri dlhších letoch môžu predstavovať aj zdravotné riziko. Informuje o tom portál vysetrenie.zoznam.sk.
Najväčšie riziko: problémy s krvným obehom
Najvážnejšou komplikáciou pri dlhom sedení je vznik krvných zrazenín v nohách. Pri nedostatku pohybu sa spomaľuje prúdenie krvi, čo môže viesť k hlbokej žilovej trombóze.
Typickými príznakmi sú opuch, bolesť alebo nepríjemný tlak v lýtku. V prípade, že sa zrazenina uvoľní a dostane do pľúc, môže vzniknúť nebezpečná embólia. Riziko je vyššie najmä u ľudí po operáciách, počas tehotenstva alebo pri srdcových ochoreniach.
Aj jednoduché cvičenia dokážu výrazne pomôcť. Pravidelná aktivácia svalov na nohách podporuje krvný obeh a znižuje riziko komplikácií.
Pomáha napríklad krátka prechádzka uličkou, krúženie členkami či striedanie zdvíhania päty a špičky. Pri dlhších letoch sa odporúčajú aj kompresné podkolienky, najmä pre ľudí so sklonom k opuchom alebo problémom so žilami.
Kabína lietadla má veľmi nízku vlhkosť, čo spôsobuje rýchlejšiu stratu tekutín. To sa prejavuje suchými očami, podráždením nosa, bolesťou hlavy či pocitom smädu. Dôležité je piť dostatok vody ešte pred odletom aj počas letu. Naopak, alkohol či kofeín môžu dehydratáciu ešte zhoršiť.
Zmeny tlaku ovplyvňujú uši aj dutiny
Pri štarte a pristávaní dochádza k náhlym zmenám tlaku, ktoré môžu spôsobovať nepríjemné pocity v ušiach alebo dutinách.
Citlivejší ľudia, prípadne tí s nádchou alebo alergiou, môžu pociťovať bolesť či tlak. Pomôcť môže prehĺtanie, pitie tekutín alebo použitie nosového spreja pred letom.
Dlhodobé sedenie má vplyv aj na tráviaci systém. Spomaľuje činnosť čriev a môže viesť k nafukovaniu, pocitu plnosti či páleniu záhy. Nevhodná poloha tela navyše zvyšuje tlak na žalúdok. Odborníci preto odporúčajú voliť ľahšie jedlá a počas letu sa aspoň občas postaviť.
Pocit vyčerpania po lete nemusí súvisieť iba s jet lagom. Dlhé sedenie v zhrbenej polohe vedie k plytkému dýchaniu, čo môže znížiť okysličenie organizmu. Výsledkom býva únava, bolesť chrbta alebo zhoršená koncentrácia. Pomáha pravidelne meniť polohu a snažiť sa sedieť čo najvzpriamenejšie.
Aj keď je lietanie pre väčšinu ľudí bezpečné, pri dlhších trasách ide o určitú záťaž pre organizmus. Správne návyky počas letu môžu výrazne znížiť riziko nepríjemností aj zdravotných komplikácií. Stačí málo – dostatok tekutín, občasný pohyb a vedomé držanie tela – a aj dlhá cesta môže prebehnúť bez väčších problémov.
