V 90. rokoch patril Jozef Poláček, známy pod prezývkou Jopo, medzi najvýraznejšie televízne tváre na Slovensku. Diváci si ho pamätajú najmä z legendárneho markizáckeho Telerána či hudobnej relácie Deka hity. Hoci na obrazovke pôsobil uvoľnene, energicky a vždy dobre naladený, realita v zákulisí bola podľa jeho dnešných slov oveľa náročnejšia. Až po rokoch otvorene priznal, že obdobie ranného vysielania preňho nebolo vôbec jednoduché a psychický tlak začal byť po čase taký silný, že mal chuť s reláciou úplne skončiť.
Jopov príbeh v médiách sa pritom začal pomerne nenápadne. Začiatkom 90. rokov pracoval najmä ako dídžej a o veľkej televíznej kariére ešte neuvažoval. Zlom prišiel počas jednej diskotéky v Trnave v roku 1993, keď ho oslovil muž s ponukou na konkurz do novovznikajúceho rádia. Poláček sa rozhodol skúsiť šťastie a kasting úspešne zvládol. Práve z tohto rádia sa neskôr sformovala skupina ľudí, ktorá zamierila do vznikajúcej televízie TV Markíza.
„Spravil som ho a zobrali ma do trnavského rádia. Z toho rádia potom veľa ľudí išlo do televízie Markíza. To bol napríklad Vlado Voštinár a iní. Aj súčasná ministerka kultúry tam pracovala, boli tam viaceré šikovné moderátorky,“ hovorí Jopo v podcaste Návraty.
Spolu s ním tam v tom období pôsobili viaceré neskôr známe televízne tváre vrátane Vlada Voštinára či viacerých moderátoriek, ktoré sa postupne stali známymi osobnosťami slovenských médií. Atmosféra začiatkov Markízy bola podľa Jopa výnimočná. Televízia pôsobila moderne, dynamicky a pre mnohých mladých ľudí predstavovala úplne nový svet možností.
Veľký zlom prišiel vo chvíli, keď sa stal súčasťou ranného vysielania Telerána po boku Kvetky Horváthovej. Tá už v tom období pôsobila veľmi profesionálne a pred kamerou bola mimoriadne prirodzená. Jopo však priznal, že on sám sa v moderátorskej úlohe spočiatku necítil komfortne. Dovtedy bol zvyknutý skôr na prostredie diskoték a hudobných akcií, nie na živé ranné televízne vysielanie, ktoré si vyžadovalo úplne iný typ práce, pohotovosti a disciplíny.
„Kvetka išla ako raketa a ja som v týchto veciach ešte nebol taký zbehlý, lebo predsa len som bol dídžej, nebol som moderátor. No nejako som to dal. Akože bolo to celkom trápenie na začiatku v tom Teleráne, mal som z toho svoje stavy, že už som tam nechcel ani chodiť, ale nejako som to jednoducho rozchodil,“ povedal.
Začiatky v Teleráne označil za psychicky mimoriadne náročné obdobie. Tvrdí, že mal chvíle, keď už nechcel do štúdia ani prísť, pretože tlak a stres začali byť príliš silné. Ranné vstávanie, živé vysielanie a neustála potreba byť sústredený mu podľa jeho slov spôsobovali veľké vnútorné napätie. Napriek tomu sa snažil situáciu zvládnuť a postupne si na televízne prostredie zvykol.
Zaujímavé je, že práve jedna zdanlivo banálna vec mu v tom období pomáhala zvládať každodenný stres. Jopo dnes s úsmevom spomína na úplne nové priestory Markízy, ktoré na Slovensku v 90. rokoch pôsobili luxusne a moderne. Kým mnohé budovy či pracoviská v tom období vyzerali zastaralo, Markíza podľa neho pripomínala úplne iný svet. Dokonca aj obyčajné toalety v televízii naňho zapôsobili tak výrazne, že si ich dodnes pamätá. Práve čisté, nové a upravené prostredie mu vraj dodávalo pocit, že pracuje na mieste, ktoré má úroveň a budúcnosť.
„Čo bolo paradoxné, Markíza, tým, že to bola nová budova, mala tam všetko pekné. Ešte aj toalety tam boli pekné. Hovoril som si, že nie je to úplne to, čo som chcel, ale každé ráno chodím do práce, ktorá je čistá, nová, tie štúdiá… všetko bolo pekné – oproti iným veciam v 90. rokoch, ktoré neboli na Slovensku pekné. To bolo pre mňa veľké plus – tie krásne toalety v Markíze. Aj moderátorky boli pekné a boli tam milí ľudia, doteraz na nich rád spomínam. Bolo to pekné obdobie môjho života,” hovorí.
Okrem moderného prostredia si dodnes rád spomína aj na kolegov a atmosféru v televízii. Tvrdí, že v Markíze stretol množstvo príjemných a talentovaných ľudí a celé obdobie vníma ako jednu z výrazných etáp svojho života. Napriek tomu však v rannom vysielaní nevydržal dlho. Po približne desiatich mesiacoch sa rozhodol skončiť, pretože sa potreboval sústrediť na dokončenie vysokej školy, písanie diplomovej práce a štátnice.
Práve v čase, keď sa snažil uzavrieť školské povinnosti, prišla ďalšia životná príležitosť, ktorá výrazne ovplyvnila jeho kariéru. Televízia Markíza totiž hľadala nového moderátora do populárnej hudobnej relácie Deka hity ako náhradu za Slávku Halčákovú. Telefonát z televízie prišiel v období, keď mal Jopo plnú hlavu štátnic a univerzitných povinností.
Na toto obdobie si spomína veľmi detailne. Tvrdí, že v deň štátnic prišiel do bratislavského Istropolisu v obleku ako každý študent. Krátko po úspešnom ukončení skúšok sa však prezliekol do džínsov a prakticky okamžite smeroval na nakrúcanie svojej prvej časti relácie Deka hity. Práve tá sa neskôr stala jednou z jeho najznámejších televíznych zastávok a pri obrazovkách si získal veľké množstvo fanúšikov.
V hudobnej relácii nakoniec pôsobil približne tri roky a definitívne sa zaradil medzi najznámejšie moderátorské tváre svojej generácie. Hoci si dnes mnohí pamätajú najmä jeho úsmev, energiu a bezprostrednosť, až po rokoch priznal, že cesta televíznou kariérou bola preňho oveľa náročnejšia, než sa mohlo divákom zdať.
