Najnovší výskum prináša prekvapivé zistenie. Komáre sa môžu naučiť spájať vôňu najpoužívanejšieho repelentu DEET s prístupom k potrave, čo môže ovplyvniť ich správanie. Hoci vedci zdôrazňujú, že repelent zostáva účinným štandardom v boji proti chorobám, zároveň upozorňujú na potrebu vývoja nových a ekologickejších riešení.
Podľa experimentálnej štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Journal of Experimental Biology sa ukázalo, že komáre si v špecifických podmienkach dokážu vytvoriť spojenie medzi pachom repelentu DEET a dostupnosťou potravy. Po „tréningu“ môžu dokonca uprednostniť ľudí, ktorí sú repelentom ošetrení.
Hlavný autor výskumu Claudio Lazzari však zdôrazňuje, že výsledky vznikli v prísne kontrolovaných laboratórnych podmienkach a nijako nespochybňujú účinnosť DEET.
DEET zostáva zlatým štandardom, no otázok pribúda
Chemická látka DEET, vyvinutá ešte v 40. rokoch v USA, patrí podľa vedcov aj Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) medzi najúčinnejšie prostriedky v boji proti chorobám prenášaným komármi.
Lazzari ju označuje za „absolútny zlatý štandard medzi repelentmi“, ktorý pomohol zachrániť množstvo životov. Zároveň však pripúšťa, že presný mechanizmus účinku repelentov nie je úplne objasnený.
Výskumníci sa snažia zistiť, či DEET komáre priamo odpudzuje, blokuje im vnímanie ľudskej vône, alebo im jednoducho prekáža svojím pachom.
Ako uviedol Lazzari, „nevieme presne prečo“ repelenty fungujú. Preto tím využil princíp klasického podmieňovania podobný Pavlovovmu experimentu so psami.
Experiment: krv, cukor a vôňa DEET
Vedci pracovali s komármi druhu Aedes aegypti, ktoré prenášajú nebezpečné choroby ako dengue, zika či žltá zimnica. V kontrolovanom prostredí im ponúkali teplú krv a zároveň ich vystavovali vôni repelentu.
Keď sa pach DEET opakovane spájal s kŕmením, komáre si ho „zapamätali“. Následne, keď boli vystavené len samotnej vôni, viac než 60 percent sa pokúsilo zaútočiť na tkaninu bez potravy.
V inom teste dokonca uprednostnili ruku potretú repelentom pred čistou.
Spoluautor štúdie Clément Vinauger uviedol, že doteraz sa účinok repelentov vysvetľoval len ich chemickými vlastnosťami. Nové výsledky však naznačujú, že rozhodujúcu úlohu hrá aj učenie a pamäť hmyzu.
„Ukazujeme, že mozog komára dokáže túto reakciu prepísať na základe skúsenosti,“ vysvetlil Vinauger.
Nové repelenty budú podľa vedcov nevyhnutné
Vedci zároveň upozorňujú, že aj keď ide o zaujímavé laboratórne zistenia, v prírodných podmienkach by si komáre museli vytvoriť veľmi špecifické skúsenosti, aby sa správali podobne.
Zároveň vyzývajú na vývoj nových repelentov, ktoré budú účinnejšie, ekologickejšie a spôsobia menej alergických reakcií. Cieľom je lepšie pochopiť, prečo komáre niektoré látky odpudzujú.
Výskum naznačuje, že komáre nereagujú iba inštinktívne na chemické látky, ale ich správanie môže ovplyvniť aj predchádzajúca skúsenosť. Podľa vedcov ide o zásadný posun v chápaní toho, ako tento hmyz vníma repelenty.
