Rastú obavy, že Rusko si postupne vytvára právny rámec, ktorý mu môže v budúcnosti umožniť ospravedlniť aj výrazne agresívnejšie kroky voči Západu, pričom tieto obavy posilňuje nový zákon, ktorý v prvom čítaní schválila Štátna duma a ktorý otvára možnosť nasadenia armády v zahraničí pod zámienkou ochrany ruských občanov.
Čoraz častejšie sa objavujú varovania, že ide o ďalší krok v príprave scenára, ktorý sa v rôznych podobách spája už aj s konfliktom na Ukrajine, keďže legislatíva prešla prvou fázou schvaľovania v ruskom parlamente a vyvolala výraznú pozornosť medzinárodných médií aj analytikov.
Navrhované pravidlá by mohli dať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi právomoc vysielať vojenské sily do zahraničia v situáciách, keď dôjde k zatknutiu, zadržaniu alebo trestnému stíhaniu ruských občanov, pričom sa ako dôvod uvádza ochrana ich práv, uvádzajú napríklad The Moscow Times. Takto formulovaná právomoc by sa mohla vzťahovať na široké spektrum situácií, vrátane prípadov, keď by boli ruskí občania vyšetrovaní alebo stíhaní zahraničnými súdmi či medzinárodnými inštitúciami, ktoré Moskva neuznáva alebo ich rozhodnutia odmieta.
Problémom je pritom aj nepresná a všeobecná formulácia legislatívy, ktorá ponecháva priestor na rôzne interpretácie, najmä v otázke, čo presne sa môže považovať za „iné formy stíhania ruských občanov“, čo vyvoláva ďalšie otázniky medzi odborníkmi.
Podľa nezávislých zdrojov, ako je napríklad médium Faridaily, pritom už v súčasnosti existujú právne mechanizmy, ktoré Kremľu umožňujú prijímať určité opatrenia na ochranu ruských občanov v prípade rozhodnutí zahraničných orgánov, ktoré sú v rozpore so záujmami Ruska, čo naznačuje, že nový zákon by mohol tieto právomoci ešte rozšíriť alebo spresniť. Zároveň sa v niektorých prokremeľských médiách objavujú úvahy, že by nová legislatíva mohla byť využitá aj v súvislosti s ochranou tzv. tieňovej flotily, čo ešte viac rozširuje možné interpretačné rámce jej použitia.
Napriek tomu však pretrvávajú vážne obavy, že podobné právne nástroje môžu v budúcnosti slúžiť ako zámienka pre ďalšie vojenské alebo politické kroky voči európskym štátom, keďže podobná argumentácia o „ochrane“ obyvateľstva bola v minulosti použitá aj pri zdôvodňovaní invázie na Ukrajinu, kde Moskva obviňovala Kyjev z porušovania práv rusky hovoriacich obyvateľov bez dostatočne presvedčivých dôkazov.
Analytici preto upozorňujú, že podobný naratív o ochrane menšín by mohol byť v budúcnosti aplikovaný aj v iných regiónoch Európy, najmä v krajinách s výraznejšou ruskou komunitou, ako sú pobaltské štáty, kde žije významná časť rusky hovoriaceho obyvateľstva.
V Estónsku tvorí ruská menšina približne tretinu populácie, v Lotyšsku ide o viac ako pätinu obyvateľov a v Litve približne o menší podiel, pričom tieto skupiny sú Kremľom dlhodobo spomínané v kontexte obvinení z údajných porušovaní práv a „rusofóbie“, čo zvyšuje napätie v regióne.
Pobaltské štáty sú navyše vnímané ako strategicky citlivé územie vzhľadom na ich geografickú polohu, historické skúsenosti aj bezpečnostné výzvy, keďže v minulosti boli súčasťou Sovietskeho zväzu a dnes čelia kombinácii vojenského tlaku, hybridných operácií, kybernetických útokov aj narušovania vzdušného priestoru.
Podobné obavy sa týkajú aj Moldavska, kde síce ruská menšina nie je početná na celonárodnej úrovni, no výrazný vplyv Moskvy sa sústreďuje najmä v odštiepeneckom regióne Podnestersko, kde sú prítomné aj ruské vojenské sily a kde sa dlhodobo udržiava geopolitické napätie.
