Konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom sa dostáva do fázy, keď už nejde len o dianie na Blízkom východe, ale aj o právomoci amerického prezidenta doma. Blížiaci sa termín môže zásadne ovplyvniť ďalší vývoj vojenských operácií aj politickú podporu pre Donalda Trumpa.
Boje sa začali koncom februára spoločnými údermi amerických a izraelských síl. Krátko nato prezident Donald Trump oficiálne informoval Kongres, čím odštartoval zákonom stanovené odpočítavanie. Kľúčový dátum teraz pripadá na začiatok mája, keď sa rozhodne o ďalšom smerovaní amerického angažovania. Informuje o tom portál New York Times.
Americká legislatíva prijatá po vietnamskej vojne presne určuje, ako dlho môže hlava štátu viesť vojenské operácie bez súhlasu zákonodarcov. Po uplynutí 60 dní musí buď získať ich podporu, alebo začať sťahovať jednotky.
Trump sa pritom od začiatku opiera o svoje postavenie vrchného veliteľa a argumentuje ochranou amerických záujmov a spojencov v regióne. Kritici z radov demokratov však tvrdia, že tým prekročil hranice svojich právomocí.
Rozdelený Kongres a slabnúca podpora
Napätie rastie aj medzi samotnými republikánmi. Niektorí z nich už naznačujú, že po uplynutí zákonnej lehoty nemusia prezidenta ďalej podporovať.
Senátor John Curtis z Utahu podľa New York Times napísal, že „nepodporí pokračujúcu vojenskú akciu po uplynutí 60 dní bez súhlasu Kongresu“. Podobné postoje zaznievajú aj od ďalších zákonodarcov, čo môže pre Biely dom znamenať komplikácie.
Opozícia sa pokúša konflikt politicky zastaviť, no zatiaľ bez úspechu. Republikánska väčšina v Senáte opakovane blokuje návrhy, ktoré by prezidenta prinútili konzultovať vojenské kroky.
Najnovší pokus neprešiel pomerom 46 ku 51 hlasom. Návrh mal zabezpečiť, aby americké sily nemohli pokračovať v operáciách bez výslovného súhlasu Kongresu.
Líder demokratov Chuck Schumer situáciu komentoval slovami, že je síce „rád, že termín prímeria bol predĺžený“, no zároveň vyzval Kongres, aby túto príležitosť využil a zastavil konflikt ešte pred obnovením bojov. Dodal aj ostrejšie varovanie, keď povedal, že „každý deň, čo táto katastrofálna vojna pokračuje, sa Donald Trump zabára hlbšie a hlbšie do jamy“.
Čo môže nasledovať?
Ak sa lehota naplní, prezident bude musieť zvoliť ďalší postup. V hre sú tri scenáre – požiadať Kongres o schválenie operácie, začať postupné ukončovanie účasti, alebo využiť dodatočný čas na bezpečné stiahnutie vojakov.
Práve posledná možnosť má však jasné obmedzenia. Predĺženie o 30 dní je možné len v prípade, že ide o technické zabezpečenie návratu jednotiek, nie o pokračovanie vojenských akcií.
Situáciu komplikuje dlhodobý spor o to, ako tieto pravidlá interpretovať. Prezidenti v minulosti opakovane tvrdili, že ich ústavné právomoci sú širšie než obmedzenia zákona.
Aj Barack Obama napríklad pokračoval v operáciách v Líbyi aj po uplynutí stanovenej lehoty. Rovnako Trump počas svojho prvého funkčného obdobia odmietol zásahy Kongresu pri konflikte v Jemene, keď označil pokus o jeho obmedzenie za „zbytočný a nebezpečný pokus oslabiť moje ústavné právomoci“.
Aj preto sa teraz čoraz častejšie hovorí o tom, že Biely dom môže skúsiť lehotu spochybniť. Takýto krok by však mohol vyvolať ešte väčší politický tlak, najmä ak časť republikánov začne trvať na dodržiavaní zákonných pravidiel.
Uznanie historických úspechov krajiny
Ako informuje BBC, tento krok, ktorý ministerstvo označilo za bezprecedentný, má byť súčasťou osláv 250. výročia vzniku Spojených štátov.
Od roku 1861 bolo nepísaným, no prísne dodržiavaným pravidlom, že americké papierové platidlá nesú podpisy dvoch kľúčových predstaviteľov ministerstva financií: ministra financií a tajomníka štátnej pokladnice. Administratíva prezidenta Trumpa sa však rozhodla túto tradíciu ukončiť.
Podpis Donalda Trumpa sa na bankovkách objaví po boku ministra financií Scotta Bessenta. „Neexistuje silnejší spôsob, ako uznať historické úspechy našej skvelej krajiny a prezidenta Donalda J. Trumpa, než prostredníctvom amerických dolárov nesúcich jeho meno,“ uviedol Bessent vo vyhlásení.
Budú vedieť, koho viniť za drahé potraviny a benzín
Tlač nových 100-dolárových bankoviek s podpismi Trumpa a Bessenta je naplánovaná na jún tohto roka, pričom ostatné nominálne hodnoty budú nasledovať v ďalších vlnách. Súčasné bankovky, ktoré sú stále v obehu a tlači, nesú mená predstaviteľov administratívy Joea Bidena – ministerky Janet Yellenovej a tajomníčky Lynn Malerbaovej.
Tento krok je súčasťou širšej stratégie súčasnej administratívy, ktorej cieľom je spojiť meno Donalda Trumpa s kľúčovými vládnymi programami a verejnými inštitúciami. Už počas svojho prvého funkčného obdobia nechal Trump svoje meno vytlačiť na šeky finančnej pomoci, ktoré milióny Američanov dostali počas pandémie COVID-19.
Oznámenie okamžite vyvolalo búrlivé politické reakcie. Guvernér Kalifornie a dlhoročný Trumpov kritik Gavin Newsom reagoval na sociálnych sieťach útokom na prezidentovu hospodársku politiku.
„Teraz budú Američania presne vedieť, koho viniť, keď budú platiť viac za potraviny, benzín, nájomné a zdravotnú starostlivosť,“ napísal Newsom.
