Napätie medzi opozičnými stranami sa opäť dostalo do popredia politickej diskusie. V relácii TA3 V politike zazneli ostré vyjadrenia nielen na adresu lídrov opozície, ale aj kritika ich vzájomnej spolupráce. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič otvorene spochybnil pozíciu lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, ktorého považuje za problém nielen pre vlastnú stranu, ale aj pre širší opozičný blok.
Matovič upozornil na to, že ostatné opozičné subjekty podľa neho reagujú na kauzu spojenú so Šimečkovou rodinou príliš opatrne. „Nikdy nebudem kryť ani najmenšie podvody,“ vyhlásil a dodal, že ak má opozícia ambíciu vládnuť, nemôže podľa neho prehliadať sporné situácie. Zároveň zdôraznil, že jeho hnutie po najbližších voľbách nebude podporovať súčasnú vládnu koalíciu, no spoluprácu s opozíciou úplne nevylučuje. „Sme v jednom zákope,“ vyjadril sa.
Podpora zo strany Matoviča však nebude automatická. Podľa jeho slov by sa prípadná budúca vláda musela oprieť o konkrétne podmienky, ktoré by reflektovali očakávania verejnosti. „Bez toho ich vládu nepodporíme,“ uviedol s tým, že medzi prioritami vidí napríklad obnovenie NAKA, návrat Úrad špeciálnej prokuratúry či zrušenie výsluhových rent pre vybraných politikov.
Diskusia sa nevyhla ani osobným útokom. Matovič v debate označil predsedu hnutia Republika Milan Uhrík slovami „pán fašista“ a pripomenul mu kauzy z Banskobystrického kraja aj pôsobenie poslanca Miroslava Suju. Kritizoval tiež postoj Republiky k sociálnym opatreniam z minulého volebného obdobia.
Uhrík naopak upozornil na roztrieštenosť opozície. Podľa neho je problémom, že jednotlivé strany sa dostávajú do sporov ešte pred tým, ako by mali reálnu šancu vládnuť. Kauzu Langoš označil za symptomatickú pre aktuálny stav krajiny. Zároveň deklaroval, že jeho hnutie je pripravené podporiť návrhy, ktoré považuje za prospešné bez ohľadu na ich pôvod. Ako príklad uviedol legislatívu o hmotnej zodpovednosti politikov či ekonomické opatrenia z dielne SaS.
V oblasti ekonomiky Uhrík kritizoval spôsob, akým vláda pristupuje ku konsolidácii verejných financií. Označil ju za neúspešnú a upozornil na neistotu podnikateľského prostredia, ktoré podľa neho trpí častými legislatívnymi zmenami. Riešením by podľa neho mala byť väčšia stabilita pravidiel, pričom zásadné zmeny by sa mali prijímať len raz ročne.
Zároveň sa vyslovil za zrušenie transakčnej dane, pričom možné úspory vidí napríklad v dôslednejšej kontrole štátnych podnikov, vrátane Národnej diaľničnej spoločnosti. Politická debata tak opäť ukázala nielen rozdiely medzi koalíciou a opozíciou, ale aj napätie vo vnútri samotného opozičného spektra.
Čo si myslia o plánovanom referende?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
