Blízky východ zažíva dramatické momenty, kým Biely dom posiela do Teheránu nové podmienky. Americký prezident Donald Trump čelí ostrej domácej kritike za pomalý postup pri vyjednávaní prímeria, no verejnosti odkazuje, aby zachovala pokoj.
Medzitým armáda hlási tvrdé strety v oblasti Hormuzského prielivu a na obzore je kolaps krehkého prímeria. Píše o tom aj portál Washington Examiner.
Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom cez víkend eskalovalo sériou útokov. Donald Trump reagoval na rastúcu nervozitu nočným vyhlásením na svojej sociálnej sieti, kde ostro skritizoval politických oponentov.
Vyčítal im, že neustálym komentovaním narúšajú jeho vyjednávaciu pozíciu. Odkázal im, že „Irán dohodu naozaj chce a bude dobrá,“ pričom všetkých vyzval, aby zachovali pokoj. Podľa jeho slov sa stačí len „pohodlne usadiť a relaxovať, na konci všetko dobre dopadne.“
Teherán však poslal do Washingtonu nekompromisné varovanie, ktoré môže celú snahu o mier pochovať, píše BBC. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí vyhlásil, že dohoda s USA z 8. apríla predstavuje jednoznačné prímerie na všetkých frontoch, vrátane Libanonu.
Podľa šéfa iránskej diplomacie je porušenie pokoja na jednom mieste automaticky porušením dohody ako celku.
Prefíkaná taktika za zatvorenými dverami
V rozhovore pre televíziu Fox News, ktorý viedla Lara Trump, šéf Bieleho domu vysvetlil svoje taktické kroky. Vyhlásil, že sa „vôbec neponáhľa,“ pretože rýchle rozhodnutia podľa neho nevedia priniesť želané výsledky.
„Ak sa budete ponáhľať, neurobíte dobrú dohodu,“ dodal na margo kritiky. Iránskych diplomatov označil za zdatných partnerov, ktorí sú podľa neho „veľmi dobrí vyjednávači. Sú prefíkaní.“
Situácia sa však v regióne prudko vyhrotila po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil útoky na južné predmestie Bejrútu. Terčom úderov sa stala štvrť Dahíja, čo vyvolalo masívny útek rodín z oblasti.
Netanjahu krok odôvodnil reakciou na raketové útoky Hizballáhu, ktoré podľa neho porušili predchádzajúce prímerie zo šestnásteho apríla.
Reakcia na izraelské operácie v Libanone prišla z Iránu okamžite. Agentúra Tasním, prepojená s mocnými iránskymi revolučnými gardami, uviedla, že Teherán môže úplne prerušiť nepriame rozhovory s USA.
Irán a jeho spojenci sú podľa nej pripravení aktivovať ďalšie fronty, pričom hrozia zablokovaním prielivu Báb al-Mandab na vstupe do Červeného mora. Iránska štátna televízia potvrdila, že pravdepodobnosť konca prímeria s USA je v tejto chvíli vysoká.
Hlavnou požiadavkou Američanov zostáva absolútne zastavenie iránskeho jadrového programu. Prezident vyhlásil, že od Teheránu už získal dôležitú záruku.
„Jedinou zárukou, ktorú musím mať, je, že nebudú existovať žiadne jadrové zbrane. S tým súhlasili,“ uviedol Trump. Sťažoval sa však, že médiá mu odmietajú pripísať zásluhy za rozšírenie pôvodného prísľubu o zákaz nákupu vojenských zbraní.
Namiesto definitívneho potvrdenia šesťdesiatdňového prímeria zaslal Biely dom do Teheránu protinávrh s tvrdšími podmienkami. Tento krok mal otvoriť strategický prieliv a ukončiť americkú blokádu.
Trump radšej zvolil stratégiu vyčkávania a testovania druhej strany. „Hrám to do konca a uvidíme. To je to, čo robím. Ja vyjednávam, oni vyjednávajú,“ vysvetlil prezident.
Odveta v plameňoch a zatvorené trasy
Kým diplomati rokujú, zbrane na fronte neutíchli. Americké letectvo zaútočilo na pozície iránskych revolučných gárd v blízkosti Hormuzského prielivu.
Zásah zničil radarové stanice a riadiace stredisko dronov v meste Goruk a na ostrove Kešm. Pentagon takto reagoval na zostrelenie amerického bezpilotného lietadla MQ-1 nad medzinárodnými vodami.
Odveta prišla okamžite. Iránske sily odpálili rakety a drony na americké základne v Kuvajte. Kuvajtská armáda musela aktivovať svoje sily protivzdušnej obrany, aby útoky eliminovala.
Kuvajtské ministerstvo zahraničných vecí tieto kroky ostro odsúdilo a označilo ich za nebezpečnú eskaláciu. Podobný balistický útok museli kuvajtské sily odrážať aj počas minulého týždňa.
Biely dom sa napriek tomu pokúša oddeliť udalosti v Libanone od samotných rokovaní s Iránom. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio predložil v nedeľu plán na postupnú deeskaláciu izraelskému premiérovi Netanjahuovi a libanonskému prezidentovi Josephovi Aounovi.
Washington tlačí na Izrael, aby obmedzil vojenské akcie v Bejrúte a neohrozil širšiu mierovú dohodu.
Neustále blokády a vojenské strety už zasadili tvrdú ranu svetovej ekonomike. V pondelok (1.6.) opäť prudko vyskočili ceny ropy, pričom globálna referenčná hodnota ropy Brent poskočila takmer o päť dolárov na úroveň 97,44 dolára za barel.
Tri mesiace trvajúca vojna, ktorá vypukla po spustení operácie 28. februára, prakticky ochromila Hormuzský prieliv. Cez túto trasu bežne prechádza pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.
Tvrdé slová spojencom z Ázie
Výbušná situácia nastala aj na pôde amerického Kongresu, kde poslanci prerušili voľno kvôli zákonu o obrannej spolupráci. Pozornosť upútal bod o technickej kooperácii medzi USA a Izraelom.
Kritici tvrdia, že toto nariadenie nebezpečne spája americkú a izraelskú armádu spôsobom, ktorý prekračuje bežné spojenectvo. Republikán Thomas Massie a demokrat Ro Khanna už ohlásili spoločný postup na vymazanie tohto bodu z legislatívy.
Americký minister obrany Pete Hegseth medzitým na konferencii v Singapure adresoval ázijským partnerom tvrdé slová. Odmietol akékoľvek moralizovanie a vyhlásil, že Washington bude konať výhradne vo vlastnom záujme.
Spojené štáty podľa neho potrebujú skutočné partnerstvá, nie chránencov. „Hľadáme aliancie postavené na zdieľanej zodpovednosti, nie na závislosti,“ upresnil minister svoje vyjadrenie.
