Ešte pred niekoľkými rokmi patrili medzi najvplyvnejších ľudí v krajine. Vlastnili obrovské podnikateľské skupiny, pohybovali sa v najvyšších kruhoch ruskej politiky a ich majetok sa počítal v miliardách. Dnes však mnohí z nich zažívajú tvrdé vytriezvenie. V Rusku sa totiž naplno rozbieha vlna konfiškácií a znárodňovania majetku, ktorá postupne zasahuje stále viac známych podnikateľov.
Kým oficiálne úrady hovoria o boji proti korupcii a nezákonne nadobudnutému majetku, kritici tvrdia, že v pozadí ide o niečo oveľa väčšie. Podľa nich sa mení samotná podstata vzťahu medzi štátom a podnikateľskou elitou, ktorá dlhé roky profitovala z blízkosti k moci. Mnohí Rusi dnes sledujú, ako sa podnikateľské impériá, budované celé desaťročia, doslova rozpadajú pred očami, píše Bloomberg.
Podľa údajov moskovskej advokátskej kancelárie zabavil ruský štát len počas minulého roka majetok v hodnote približne 1,1 bilióna rubľov. Oproti predchádzajúcemu roku ide o niekoľkonásobný nárast a analytici upozorňujú, že tempo zásahov sa stále zrýchľuje.
Mimoriadne zaujímavé pritom je, že terčom sa často stávajú podnikatelia, ktorí v minulosti zastávali verejné funkcie alebo boli súčasťou politického systému vytvoreného okolo prezidenta Vladimira Putina.
Jedným z najznámejších prípadov posledných mesiacov je príbeh podnikateľa Vadima Moškoviča. Jeho životný príbeh by pokojne mohol poslúžiť ako námet na film. Po rozpade Sovietskeho zväzu skúšal rôzne podnikateľské aktivity. Obchodoval s alkoholom, investoval do nehnuteľností a postupne vybudoval poľnohospodársky gigant Rusagro. Práve ten sa stal základom jeho obrovského majetku a zaradil ho medzi najbohatších Rusov. Dnes je však situácia úplne iná.
Moskovský súd rozhodol o zabavení takmer polovice podielu jeho rodiny v spoločnosti Rusagro. Štátni žalobcovia tvrdia, že počas rokov, keď pôsobil v hornej komore ruského parlamentu, porušoval pravidlá zakazujúce spájať verejnú funkciu s podnikaním. Podľa obvinení mal údajne využívať svoje postavenie vo vlastný prospech. Krátko po rozhodnutí súdu prešla kontrola nad časťou jeho podnikateľského impéria pod subjekt prepojený so štátnou Rosselchozbank.
Moškovič však nie je jediný.
„Protikorupčné žaloby sa postupne menia z nástroja boja proti korupcii na mechanizmus prerozdeľovania majetku v prospech štátu,“ upozornil analytik Ilja Šumanov zo spoločnosti TriTrace Investigations, ktorá monitoruje procesy znárodňovania v Rusku.
Podľa odborníkov sa situácia výrazne zmenila po rozhodnutí ruského Ústavného súdu z roku 2024. Ten rozhodol, že pri osobách označených za skorumpované nebude platiť desaťročná premlčacia lehota na preverovanie majetku.
Na prvý pohľad možno technická právna úprava mala obrovské dôsledky. Pre mnohých ruských podnikateľov totiž otvorila dvere k preverovaniu obchodov a rozhodnutí starých aj viac než desať rokov. A tak sa pod drobnohľad dostávajú mená, ktoré boli dlhé roky považované za nedotknuteľné.
Kremeľ pritom v minulosti často využíval bohatých podnikateľov ako svojich spojencov v regiónoch. Výmenou za lojalitu získavali priaznivé podmienky pre svoje podnikanie a výrazný vplyv. Medzi najznámejšie príklady patrí miliardár Roman Abramovič, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako gubernátor vzdialenej Čukotky. Podobnú cestu absolvovali aj ďalší magnáti, ktorí prepájali politiku s biznisom.
Zdá sa však, že pravidlá hry sa menia. Ani osobné kontakty už automaticky nezaručujú ochranu. Príkladom je práve Moškovič, ktorý sa v minulosti viackrát stretol s Vladimirom Putinom a dokonca sa zúčastnil stretnutia v Kremli v deň začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Napriek tomu sa napokon stal jedným z terčov zásahov.
Podobný osud postihol aj podnikateľa Konstantina Strukova. Ešte nedávno ovládal rozsiahlu skupinu spoločností pôsobiacich v ťažbe zlata, priemysle aj poľnohospodárstve. Dlhé roky bol považovaný za lojálneho predstaviteľa systému. Vyše dve desaťročia pôsobil v regionálnej politike a bol členom vládnej strany. V roku 2021 dokonca získal od Vladimira Putina štátne vyznamenanie za zásluhy o vlasť. Ani to mu však podľa dostupných informácií nezabezpečilo ochranu pred štátnymi zásahmi.
Za rastúcim počtom konfiškácií mnohí analytici vidia aj ekonomické dôvody
Ruská ekonomika čelí zvýšenému tlaku spôsobenému vojnovými výdavkami, sankciami a rastúcimi nákladmi štátu. Verejné rozpočty hľadajú nové zdroje príjmov a štát čoraz intenzívnejšie zasahuje do hospodárstva.
„Ruský systém funguje na kombinácii odmien a trestov. Lojalita je odmeňovaná, neposlušnosť alebo oslabenie pozície môže byť potrestané,“ vysvetľuje analytička Maria Snegovaja z amerického think-tanku CSIS.
Ani zabavený majetok však automaticky neznamená okamžitý finančný zisk. Ukazuje sa totiž, že nie všetky prevzaté podniky či aktíva sa dajú jednoducho predať. Ruské úrady sa už stretli s problémami pri predaji viacerých významných spoločností a niektoré aukcie skončili neúspechom. Napriek tomu sa zdá, že proces pokračuje ďalej.
To, čo sa kedysi javilo ako pevná dohoda medzi Kremľom a podnikateľskou elitou, sa postupne mení. Miliardári, ktorí celé roky patrili medzi víťazov postsovietskej éry, dnes sledujú, ako sa ich majetky dostávajú pod kontrolu štátu.
A otázka, ktorú si mnohí kladú, znie jednoducho: kto bude na rade nabudúce?
