Na vyšetrenie sa niekto dostane za pár dní, iný čaká celé mesiace. Slovenské zdravotníctvo dlhodobo zápasí s nevyspytateľnými čakacími dobami, no presný obraz situácie stále chýba.
Problémom nie je len samotné čakanie, ale aj to, že štát nemá k dispozícii spoľahlivé a komplexné dáta. Bez nich je ťažké určiť, či ide o výnimky alebo bežnú realitu, ktorú zažívajú pacienti naprieč krajinou. Informuje portál Startitup.
Hovoria o absencii dát
Upozorňuje na to nová analýza Inštitútu Martina Filka s názvom „Od čakania k činnosti: Recepty na dostupnejšie zdravotníctvo“. Podľa nej chýbajú informácie najmä v ambulantnej sfére, diagnostike či v oblasti duševného zdravia. Štát tak dnes nevie povedať, ako dlho sa čaká na vyšetrenia ako CT alebo magnetická rezonancia, ani to, za aký čas sa pacient dostane k špecialistovi. Práve tieto oblasti pritom zohrávajú zásadnú úlohu pri včasnom odhalení ochorení.
Riešenia existujú a mnohé z nich už fungujú v zahraničí. Ide napríklad o garantované maximálne čakacie lehoty, systém triedenia pacientov podľa naliehavosti alebo zavedenie špeciálnych rýchlych liniek pre onkologických pacientov. Dôležitou súčasťou efektívneho systému je aj silná primárna starostlivosť, ktorá dokáže odbremeniť špecialistov.
Odborníci sa zhodujú, že bez digitalizácie a kvalitného zberu dát sa situácia nezlepší. Transparentnosť je pritom rovnako kľúčová – pacient by mal mať možnosť vidieť čakacie doby a rozhodovať sa na základe aktuálnych informácií.
Pacienti čakajú dlhšie, než by mali
Autorka štúdie Zuzana Vargová upozorňuje, že nejde len o komfort, ale o férovosť systému. Rozdiely v dostupnosti totiž rozhodujú o tom, kto sa k liečbe dostane načas. Určitý pokrok priniesla reforma nemocničnej siete z roku 2024, ktorá začala sledovať čakacie doby pri približne 400 plánovaných zákrokoch. Napríklad pri výmene bedrového alebo kolenného kĺbu sa dnes čaká v priemere okolo desiatich mesiacov.
Aj keď ide o hodnotu pod zákonným limitom, realita nie je ideálna. Takmer štvrtina pacientov čaká dlhšie, než by mala. Navyše sa ukazuje, že možnosť ísť do nemocnice s kratšou čakacou dobou mnohí nevyužívajú – rozhodovanie ovplyvňuje aj dôvera či osobné preferencie.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa netýka všetkých rovnako. Analýza ukazuje, že problém vníma približne 3 percentá populácie, no pri nízkopríjmových skupinách je tento podiel viac než dvojnásobný. To znamená, že ľudia s nižšími príjmami sa často dostávajú k lekárovi neskôr, čo môže zhoršiť ich zdravotný stav.
Nepriaznivý obraz dopĺňajú aj širšie ukazovatele. Očakávaná dĺžka života zaostáva za cieľmi a počet rokov prežitých v zdraví je nižší, než by mal byť. Mimoriadne znepokojujúca je aj odvrátiteľná úmrtnosť, ktorá je takmer dvojnásobná v porovnaní s priemerom Európskej únie.
Systém bez riadenia?
Zistenia naznačujú, že problém nespočíva len v kapacitách, ale najmä v riadení celého systému. Bez presných dát, jasných pravidiel a určenej zodpovednosti zostáva prístup k zdravotnej starostlivosti nepredvídateľný. Analýza tak ukazuje, že ak sa nič nezmení, čakanie na lekára bude pre mnohých aj naďalej pripomínať skôr lotériu než fungujúci systém.
