Nad Slovenskom žiari kométa, ktorá sa už nikdy nevráti. Sledovať ju môžete už len pár dní

C/2025 R3 (PanSTARRS)
Zdroj: Canva, Dimitrios Katevainis, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons, Dimitrios Katevainis, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons
Reklama

Na oblohe nad Slovenskom sa odohráva výnimočné divadlo, ktoré sa už nikdy nezopakuje. Kométa PanSTARRS, prastarý návštevník z okrajov slnečnej sústavy, sa krátko pred svojím definitívnym odchodom výrazne rozjasnila. Na jej pozorovanie zostáva len obmedzený čas – a potom zmizne navždy.

Oblohu nad našimi končinami momentálne zdobí neobvyklý úkaz. Kométa C/2025 R3 (PanSTARRS), ktorá pochádza z odľahlého Oortovho oblaku, sa dostala do vnútornej časti slnečnej sústavy a práve teraz prechádza obdobím, keď ju možno pozorovať aj bez profesionálnej techniky, informoval Science Mag.

Zaujímavosťou je, že tento objekt sa k Slnku priblížil pravdepodobne po prvýkrát – a zároveň naposledy. Jeho dráha naznačuje, že po tomto prelete opustí gravitačné pole Slnka a vydá sa na cestu do medzihviezdneho priestoru, odkiaľ sa už nikdy nevráti.

Z nenápadného bodu sa stala viditeľná kométa

Ešte na jeseň 2025 išlo len o slabý objekt zaznamenaný teleskopom na Havaji. V tom čase mala kométa veľmi nízku jasnosť a nebolo možné ju pozorovať voľným okom.

Situácia sa však postupne menila. V januári 2026 bola jej jasnosť približne na úrovni magnitúdy 17, no následne začala rýchlo zjasňovať. V polovici marca už dosahovala približne magnitúdu 9 a koncom marca ju bolo možné spozorovať aj pomocou bežných ďalekohľadov.

Dňa 20. marca 2026 ju prvýkrát vizuálne zachytil astronóm Alan Hale pomocou binokulára. O deň neskôr sa už jej chvost rozprestieral na oblohe v dĺžke približne jedného stupňa.

Na snímke C/2025 R3 (PanSTARRS). Zdroj: Dimitrios Katevainis, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Ako kométu spozorovať?

Ak chcete kométu vidieť na vlastné oči, rozhodujúce budú najbližšie dni, uviedlo iMeteo. Ideálny čas na pozorovanie je krátko pred svitaním, približne okolo 4:30 ráno.

Hľadať ju treba nízko nad obzorom smerom na východ až severovýchod, v oblasti známej ako Pegasov štvorec. Od 10. apríla bola na tmavej oblohe viditeľná aj bez pomoci techniky, no pre lepší zážitok sa odporúča použiť aspoň jednoduchý ďalekohľad.

Po 19. apríli sa však situácia začne dramaticky meniť. Kométa sa bude z nášho pohľadu približovať k Slnku a postupne sa stratí v rannom svetle.

Najbližší bod k Slnku, tzv. perihélium, dosiahne kométa 19. apríla 2026. Vtedy sa bude nachádzať vo vzdialenosti približne 74,6 milióna kilometrov.

Krátko nato, 25. apríla, sa dostane do konjunkcie so Slnkom, keď bude od neho vzdialená len niekoľko stupňov na oblohe. Už o deň neskôr preletí najbližšie k Zemi – vo vzdialenosti približne 73,2 milióna kilometrov.

Po tomto období sa definitívne presunie na južnú oblohu a následne opustí slnečnú sústavu.

C/2025 R3 (PanSTARRS)
Na snímke C/2025 R3 (PanSTARRS). Zdroj: Dimitrios Katevainis, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Prečo kométa žiari a jej chvost mení tvar

Charakteristický vzhľad kométy je výsledkom intenzívnej interakcie so slnečným žiarením. Ako informoval Forbes, jej chvost, ktorý môže mať zelenomodrý odtieň, vzniká pôsobením slnečného vetra na plyny uvoľňované z jadra.

Zaujímavé je aj to, že chvost nepôsobí hladko, ale skôr ako dym – s rôznymi štruktúrami, uzlami a zvlnením. Tento efekt spôsobujú dynamické procesy v okolí kométy.

Začiatkom apríla dosahoval iónový chvost dĺžku najmenej sedem stupňov, zatiaľ čo prachový bol menej výrazný.

Kométa bola prvýkrát zaznamenaná pomocou 1,8-metrového teleskopu typu Ritchey-Chrétien na observatóriu Haleakala na Havaji v rámci projektu Pan-STARRS. V tom čase mala jasnosť okolo magnitúdy 20 a jej jadro pôsobilo rozmazane, bez viditeľného chvosta.

Neskoršie snímky z Canada-France-Hawaii Telescope už odhalili prvé náznaky chvosta. V septembri 2025 sa nachádzala vo vzdialenosti približne 539 miliónov kilometrov od Slnka.

Postupným približovaním sa k Slnku sa jej aktivita zvyšovala, čo viedlo k výraznému nárastu jasnosti a rozvoju komy aj chvosta.

Začiatkom apríla sa kométa nachádzala v západnej časti Pegasovho štvorca a jej pohyb bol relatívne pomalý. S blížiacim sa Slnkom sa však jej rýchlosť na oblohe zvyšuje.

Dňa 7. apríla dosiahla maximálnu uhlovú vzdialenosť od Slnka medzi dvoma konjunkciami – približne 33 stupňov. Následne sa začala opäť približovať k Slnku, čo znamená aj postupné zhoršovanie pozorovacích podmienok.

Pozorovanie kométy nie je len estetický zážitok, ale aj jedinečná príležitosť vidieť objekt, ktorý sa formoval pred miliardami rokov. Jeho súčasný prelet je zároveň rozlúčkou.

Po opustení vnútornej časti slnečnej sústavy bude kométa gravitačne urýchlená a definitívne unikne do medzihviezdneho priestoru. Jej ďalšia cesta povedie mimo dosahu Slnka – a aj mimo dosahu ľudských pozorovaní.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Z domova