Napätá situácia na Blízkom východe sa ešte viac vyostrila po tom, čo Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov nedokázala prijať rezolúciu, ktorá mala riešiť kritickú situáciu v Hormuzskom prielive. Tento strategicky mimoriadne dôležitý námorný koridor je v súčasnosti prakticky zablokovaný v dôsledku vojenského konfliktu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. Očakávané hlasovanie sa skončilo neúspechom, keďže Rusko spolu s Čínou využili svoje právo veta a návrh zastavili ešte pred jeho prijatím.
Diplomati pritom počas rokovaní opakovane upravovali a zmierňovali formulácie návrhu, aby zvýšili pravdepodobnosť, že by ho Moskva a Peking mohli aspoň tolerovať. Napriek týmto úpravám sa však nepodarilo dosiahnuť kompromis. Rezolúcia mala predovšetkým podporiť koordináciu obranných opatrení s cieľom zabezpečiť ochranu obchodných lodí, ktoré sa snažia preplávať cez strategickú úžinu. Dokument však neobsahoval oprávnenie na použitie vojenskej sily na jej otvorenie, čo podľa viacerých diplomatov malo znížiť riziko ďalšej eskalácie konfliktu, informuje portál Topky.sk.
Ruský veľvyslanec pri OSN zdôvodnil veto tým, že text návrhu nepovažuje za vyvážený a podľa Moskvy obsahoval prvky, ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu zvyšovaniu napätia. Rusko zároveň signalizovalo, že spolu s Čínou plánuje predložiť vlastnú verziu rezolúcie, ktorá by sa mala zaoberať širšou bezpečnostnou situáciou na Blízkom východe vrátane ochrany námornej dopravy. Podobne kriticky sa k návrhu postavil aj čínsky predstaviteľ, ktorý poukázal na to, že dokument podľa Pekingu obsahoval jednostranné hodnotenia a politický tlak. Zároveň upozornil, že jeho prijatie by mohlo vyslať nevhodný signál v čase rastúceho napätia medzi veľmocami.
Čínska diplomacia pritom reagovala aj na ostré vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v súvislosti s konfliktom pohrozil Iránu tvrdými následkami, ak nepristúpi na dohodu. Podľa Pekingu by takáto rezolúcia mohla situáciu ešte viac vyhrotiť a prispieť k ďalšiemu prehlbovaniu geopolitického napätia.
Za návrh rezolúcie hlasovalo celkovo jedenásť členov Bezpečnostnej rady OSN, dvaja sa hlasovania zdržali a Rusko spolu s Čínou sa postavili proti. Keďže obe krajiny patria medzi stálych členov rady, disponujú právom veta, ktoré im umožňuje zablokovať prijatie akéhokoľvek rozhodnutia tohto orgánu. Bez ich súhlasu tak rezolúcia nemohla vstúpiť do platnosti.
Najväčší tlak na otvorenie strategickej úžiny vyvíjali štáty Perzského zálivu, ktorých hospodárstvo je výrazne závislé od exportu ropy. Práve cez Hormuzský prieliv totiž prechádza približne pätina svetovej produkcie tejto suroviny a značná časť globálnych dodávok skvapalneného zemného plynu. Návrh rezolúcie pripravilo Bahrajn s podporou Spojených štátov. Pôvodná verzia dokumentu bola však ešte tvrdšia a počítala aj s použitím všetkých dostupných prostriedkov na zabezpečenie otvorenia prielivu. Po diplomatických rokovaniach však bola táto formulácia zmiernená.
Bahrajn po neúspešnom hlasovaní vyjadril sklamanie nad postojom Bezpečnostnej rady. Zároveň však viacerí analytici upozorňujú, že ani prípadné prijatie rezolúcie by automaticky nezaručilo, že by sa situácia v prielive skutočne vyriešila.
Súčasná kríza sa začala koncom februára, keď Spojené štáty a Izrael spustili vojenské útoky proti Iránu. Tento krok vyvolal rozsiahlu regionálnu eskaláciu. Teherán a jeho spojenci reagovali sériou odvetných útokov, pri ktorých využili drony, balistické strely aj rakety. Ciele ich útokov neboli iba izraelské územia a americké vojenské základne na Blízkom východe, ale aj civilná infraštruktúra vrátane ropných zariadení v niektorých arabských krajinách.
Irán zároveň pristúpil k blokovaniu Hormuzského prielivu, čo okamžite vyvolalo obavy na svetových trhoch. Tento krok totiž ohrozuje jednu z najdôležitejších dopravných tepien pre globálny energetický obchod. Následkom je rast cien ropy na medzinárodných burzách a zvyšujúce sa napätie v regióne, ktoré zatiaľ neukazuje žiadne známky rýchleho upokojenia.
