Diskusia o zmene volebných pravidiel sa zrejme neskončí pri komunálnej a regionálnej úrovni. Koaličný Hlas-SD síce upustil od návrhu na zrušenie jedného volebného obvodu, ale téma samotná žije ďalej. Súčasný volebný systém nám totiž dovoľuje voliť len tých kandidátov, ktorých na kandidátky zaradia stranícke orgány politických strán.
Necelý rok a pol pred parlamentnými voľbami, je pelotón politických strán takmer uzavretý. Nejakí hráči ešte môžu pribudnúť, ale odborníci žiadne veľké zemetrasenie neočakávajú.
“Povedal by som, že je uzavretý na 90 percent, ale ako sledujem slovenskú politickú scénu, určite si musíme počkať ešte do konca roka. Je takmer pravidlom, že vždy sa nejaká výraznejšia nová politická strana nakoniec ukázala, že to niekto bude chcieť skúsiť,” vysvetlil pre Kanal1 politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes.
Politické strany sa netaja tým, že už pripravujú predvolebné stratégie. Každá má rovnaký cieľ – osloviť čo najviac voličov a samozrejme prekonať hranicu 5 percent, ktoré im zaručia vstup do parlamentu. Podľa analytika majú navrch strany, ktoré už majú nejakú politickú minulosť, ale nejaké veľké kampane u nich zatiaľ nevidíme.
“Za Borisom Kollárom v politike už nejaké veci sú. Bol 8 rokov v parlamente bol členom vlády, teda členom vládnej strany, vládnej koalície a jednoducho to, že sa časti ľudí zdá, že nerobí nič, môže byť klamlivé,” vysvetlil Hanes.
Volič sleduje len “svojich”
Špeciálne v dobe sociálnych sietí nemusíme mať kapacitu vidieť všetky volebné kampane a všetky aktivity politikov. Každý z nich má totiž okruh svojich priaznivcov, ktorí ho sledujú a majú o aktivitách toho ktorého politika prehľad. Analytik v prípade Borisa Kollára zdôrazňuje jeho uveriteľnosť pri kritike súčasnej vlády a jej rozhodnutí v sociálnej oblasti, lebo počas jeho pôsobenia vo vládnej koalícii sa jeho ministri tejto oblasti venovali.
“Strana Borisa Kollára má momentálne už dlhšiu dobu v našom modeli (preferencií politických strán) okolo 3,6; 3,8 percenta. Ich volebný potenciál v súčasnosti je 6,6 percenta,” upresnil Hanes.
Kým pre stranu Sme rodina je dôležitý názor a spojenie s osobou Borisa Kollára, pre Maďarskú alianciu, ktorá sa blíži k hranici zvoliteľnosti, bude kľúčová komunikácia s novou maďarskou vládou.
“Samozrejme, je veľká otázka, ako táto zmena v Maďarsku vlastne bude pôsobiť aj na politiku na Slovensku. Jeden aspekt bude, ako bude pôsobiť na podporu najväčšej, teda národnostnej strany a ďalší ako bude zasahovať do tej bežnej politiky. V prospech Maďarskej aliancie hrá to, že maďarské národnostné problémy, menšinové otázky, problémy v rámci v rámci ich života celkovo začnú byť znova témou,” ozrejmil Hanes.
Maďarskej aliancii samozrejme pomôže fakt, že budúci maďarský premiér Péter Magyar je rozhodnutý dôsledne riešiť Benešove dekréty a žiadať zrušenie zákona o trestoch za ich spochybňovanie. A práve diskusia o týchto témach bude Maďarskú alianciu držať v povedomí voličov, aj keď ich počet je v tomto prípade úzko limitovaný.
S miestom v parlamente zatiaľ nemôžu definitívne rátať ani Demokrati. Tí síce oscilujú v rôznych prieskumoch okolo hranice 5 percent, ale spoliehať sa na to určite nemôžu.
“Dôležitá je tá tendencia. Napríklad, keď niektoré strany stúpajú. Demokrati majú tú výhodu, že oni vlastne od volieb stúpajú postupne malými krokmi, ale stúpajú. Čiže je menšia šanca, že by ich čakal nejaký veľký pád,” zhodnotil politický analytik Hanes.
Mikuláš Hanes si myslí, že pre Demokratov by bolo vhodné, aby nekandidovali samostatne, ale s nejakým iným politickým subjektom. Progresívnemu Slovensku by podľa neho mohli pomôcť k jasnému volebnému víťazstvu.
Progresívne Slovensko prišlo pred časom s ponukou, že zoberie pod svoje krídla tie opozičné strany, ktoré nebudú mať šancu dostať sa samostatne do parlamentu. Spoločný predvolebný blok už odmietla SaS aj KDH. Zatiaľ jediní, kto si vie takúto predvolebnú spoluprácu predstaviť, sú nateraz Demokrati.
