Slovenská plavba a prístavy sa po veľkej transakcii so štátom dostala medzi najziskovejšie firmy na Slovensku. Lodný dopravca vykázal za rok 2025 čistý zisk viac ako 96 miliónov eur, hoci jeho bežné tržby z hlavnej činnosti klesali.
Na slovenskom rebríčku najziskovejších firiem sa za rok 2025 objavilo prekvapivé meno. Ako informoval portál oPeniazoch.sk, spoločnosť Slovenská plavba a prístavy dosiahla historicky rekordný čistý zisk viac ako 96 miliónov eur.
Nešlo však o výsledok mimoriadne úspešného roka v lodnej doprave, pretože bežné prevádzkové výnosy z hlavnej činnosti klesali a firma ešte v roku 2024 skončila v strate.
Zlom priniesla až veľká majetková transakcia so štátom, pri ktorej štát odkúpil prístavnú infraštruktúru a získal plnú kontrolu nad verejnými prístavmi v Bratislave a Komárne.
Firma sa z mínusu dostala k rekordnému zisku
Slovenská plavba a prístavy patrí medzi firmy, o ktorých sa v bežnom verejnom priestore veľa nehovorí. Zaoberá sa najmä vnútrozemskou nákladnou vodnou dopravou po Dunaji.
Podľa údajov portálu Finstat sa však v roku 2025 dostala zo straty 848 930 eur do zisku 96,17 milióna eur. Tržby jej pritom klesli približne o 7 % na 33,82 milióna eur.
Práve tento kontrast je na celom prípade najvýraznejší. Firma nevystrelila medzi najziskovejšie podniky na Slovensku vďaka prudkému rastu lodnej dopravy, ale vďaka jednorazovej transakcii.
Kľúčovým faktorom boli tržby z predaja dlhodobého majetku. Tie vyskočili na viac ako 124 miliónov eur, zatiaľ čo rok predtým dosiahli iba približne 381 000 eur.
Štát zaplatil za prístavy 170 miliónov eur
Podľa agentúry TASR, ktorú zverejnil portál Teraz.sk, štát odkúpil od Slovenskej plavby a prístavov žeriavy, sklady, budovy a infraštruktúru v prístavoch Bratislava a Komárno. Náklady na majetkovoprávne vyrovnanie dosiahli 170 miliónov eur. Štát tým získal plnú kontrolu nad verejnými prístavmi.
Dlhé roky totiž platil stav, že pozemky v prístavoch boli štátne, no časť infraštruktúry vlastnila súkromná spoločnosť. Išlo napríklad o budovy, sklady, žeriavy či ďalší prístavný majetok. Tento rozdelený vlastnícky stav sa spájal s privatizáciou z 90. rokov a podľa štátu dlhodobo blokoval rozvoj prístavov.
Obchod má otvoriť cestu k veľkej prestavbe
Štátna spoločnosť Verejné prístavy tvrdí, že transakcia má umožniť ďalší rozvoj územia. V prípade bratislavského Zimného prístavu sa hovorí o premene časti územia na novú mestskú štvrť.
Podľa zverejnených plánov majú byť pozemky s rozlohou približne 400 000 metrov štvorcových ponúknuté developerom v medzinárodnom tendri. Výnos z predaja pozemkov by sa následne mal použiť na financovanie moderného prekládkového a logistického centra Pálenisko.
Ako informoval portál ASB.sk, transakcia bola financovaná úverom od ČSOB vo výške 165 miliónov eur s priemerným úrokom do 4,9 %. Verejné prístavy zároveň uviedli, že spätný prenájom infraštruktúry spoločnosti SPaP má na 5 rokov zabezpečiť ročný príjem 6,5 milióna eur.
Kritici hovoria o netransparentnosti
Obchod však od začiatku sprevádzala kritika. Podľa portálu Aktuality.sk ministerstvo dopravy nezverejnilo znalecký posudok, podľa ktorého bola stanovená kúpna cena.
Kritici upozorňovali aj na rozdiel medzi cenou transakcie a predchádzajúcimi hodnotami firmy. Účtovná hodnota vlastného kapitálu celej spoločnosti bola v roku 2023 výrazne nižšia než suma, ktorú mal štát zaplatiť za majetok v prístavoch.
Práve netransparentnosť znaleckého posudku je jednou z najcitlivejších častí celej transakcie. Bez jeho zverejnenia je pre verejnosť ťažké posúdiť, či bola cena primeraná. Štát naopak tvrdí, že obchod vyriešil dlhoročný problém rozdeleného vlastníctva a otvoril cestu k rozvoju strategického územia.
