Prezident Peter Pellegrini pôjde na summit NATO do Ankary s jasným stanoviskom k financovaniu vojenskej výzbroje Ukrajiny. Dohodnúť sa na ňom majú traja najvyšší ústavní činitelia a minister obrany. Predseda vlády Robert Fico už po návrate z darcovskej konferencie v poľskom Gdaňsku povedal, že na takejto pomoci sa Slovensko podieľať nebude.
Únia nedávno schválila 90 miliardovú pôžičku pre Ukrajinu a jej prvá tranža už odišla na Ukrajinu. Slovensko, Česko a Maďarsko sa za ňu nezaručili, čo prakticky znamená, že sa nebudeme podieľať na jej prípadnom splácaní.
„Slovensko sa na tejto vojenskej pôžičke vôbec nezúčastňuje, pretože my odmietame podporovať vojnu. Chceme podporovať mier, chceme podporovať humanitárnu pomoc Ukrajine,“ skonštatoval Robert Fico.
Premiér Fico pripomenul, že konferencia v Gdaňsku ho opäť utvrdila v tom, že nevidí eminentný záujem o ukončenie vojny.
“Európska únia pomáha Ukrajine v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov. A ten naratív, ja už som spomenul, je taký, aby sme mali mier, tak netlačíme na Rusko. (to je ten, ktorý presadzuje už viac ako tri roky Robert Fico), ale tlačíme na Ukrajinu, aby vzdala, aby prijala kapituláciu, na ktorú tlačí Putin,“ reagoval pre Kanal1 bývalý slovenský veľvyslanec v ČR a Maďarsku Peter Weiss.
“Ak nemáte diplomatickú stratégiu, tak aj vedenie vojen sa stáva nezmyselným,” tvrdí bývalý minister zahraničných vecí ČR Lubomír Zaorálek.
Vojna bez diplomatickej stratégie?
Český premiér Andrej Babiš (ANO), ktorý má na ukončenie konfliktu na Ukrajine podobný názor ako Robert Fico, sa v Gdaňsku zasa pýtal, o čo sa na Ukrajine vlastne snažíme a ako by mal ten želaný mier vyzerať.
“Je legitímne sa pýtať, kam vedie táto súčasná stratégia. A tá otázka je, či má Európa okrem vojenskej podpory aj realistickú diplomatickú stratégiu, pretože úpadok diplomacie, to dnes niečo, čo najcharakteristickejšie pre to, čomu sme si zvykli hovoriť Západ,” doplnil pre TV Kanal1 Zaorálek.
Fico dlhodobo opakuje, že ho tempo vyzbrojovania Ukrajiny znepokojuje a že Európa podceňuje riziko priamej konfrontácie medzi NATO a Ruskom. Pre Slovensko nevidí lepšiu alternatív ako plné rešpektovanie medzinárodného práva založeného na kľúčových ustanoveniach Charty OSN. Slovenská vláda sa podľa jej predsedu vlády vždy zasadzuje za viac diplomacie.
“My nie sme schopní (EÚ) dohodnúť sa na tom, či rokovať alebo nerokovať s Ruskom, ale väčšina krajín na tej tajnej schôdzke, o ktorej máme akési informácie, bola za to, aby ste ten kontakt naviazal,” skonštatoval Zaorálek.
“Tá bezmocnosť Európskej únie nie je až taká, ako sa hovorí. Keď bolo to hlavné stretnutie amerického prezidenta Trumpa v Bielom dome s prezidentom Zelenským, tak mu povedal, že nemá žiadne karty. A kto zvrátil tú situáciu, keď Spojené štáty americké vlastne chceli tlačiť na Ukrajinu, aby sa vzdala? Zvrátili ju európske krajiny, Kanada a ďalšia skupina krajín, ktorá dostala názov Koalícia ochotných, kto zvrátil ten pomer síl na bojisku? No Európska únia tou masovou pomocou, čo znamená, nie je až taká bezmocná,” uzavrel Weiss.
Postoj k vojenskej pomoci môže ovplyvniť aj aktuálna poľsko-ukrajinská roztržka a vracanie štátnych vyznamenaní. Neúčasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na darcovskej konferencii v Gdaňsku mnohí odborníci pripisujú práve zvýšenému napätiu medzi Varšavou a Kyjevom a považujú ho za prejav arogancie zo strany Ukrajiny. Kyjev sa netají ani tým, že sa po vojne chce stať bezpečnostným hráčom, ktorý vznikne a chce hrať v regióne zásadnú úlohu, o ktorú sa snažilo Poľsko.
Viac o budúcnosti tohto ozbrojeného konfliktu má povedať nadchádzajúci summit NATO v tureckej Ankare. Slovensko bude na ňom zastupovať prezident republiky Peter Pellegrini a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Premiér sa už dopredu vyjadril, že delegácia nebude mať mandát schváliť zvýšenie finančných prostriedkov na nákup vojenskej techniky pre Ukrajinu.
