Katastrofálne zemetrasenie, ktoré minulý týždeň zasiahlo Venezuelu, si vyžiadalo už viac ako 1 700 obetí a desaťtisíce ľudí zostávajú nezvestné. Odborníci upozorňujú, že šance na nájdenie živých pod troskami sa každým dňom znižujú. Do záchranných prác sa zapojil aj slovenský tím, ktorý zatiaľ preživších nenašiel.
Počet ľudí, po ktorých sa po ničivom zemetrasení vo Venezuele stále pátra, zostáva mimoriadne vysoký.
Desaťtisíce ľudí sú stále nezvestné
Podľa údajov z oficiálnej webovej stránky venovanej nezvestným evidujú úrady 43 251 osôb, ktorých osud je naďalej neznámy. Oproti pondelku ide o mierny pokles, keď zoznam obsahoval približne 46-tisíc mien, informovala o tom agentúra AP, píše TASR.
Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,2 a následným otrasom s magnitúdou 7,5 zasiahlo krajinu v noci na štvrtok. Podľa oficiálnych informácií si tragédia doteraz vyžiadala viac ako 1 700 obetí na životoch.
Desaťtisíce poškodených budov komplikujú záchranné práce
Predbežná analýza satelitných záberov americkej vesmírnej agentúry NASA ukazuje rozsah katastrofy. Otrasy poškodili alebo úplne zničili viac ako 58 870 budov, čo výrazne sťažuje prístup záchranných tímov do najviac postihnutých oblastí.
Predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodríguez už v pondelok upozornil, že čas na záchranu ľudí uväznených pod troskami sa neúprosne kráti.
Experti pripomínajú, že prežitie zavalených osôb závisí od viacerých okolností. Ak neutrpeli vážne zranenia, dokážu pod troskami vydržať aj viac než týždeň. Kľúčové však sú vhodné teplotné podmienky, prístup k vzduchu a predovšetkým k vode.
Najväčší počet zachránených býva podľa odborníkov objavený počas prvých 24 hodín po katastrofe. S pribúdajúcim časom sa však pravdepodobnosť nájdenia živých každým dňom znižuje. Mnohí ľudia sú totiž ťažko zranení alebo zavalení masívnymi kusmi betónu a sutín.
Geofyzik Victor Tsai z Brownovej univerzity vysvetlil, že väčšiu šancu na prežitie majú osoby, ktoré zostali uväznené v priestore bez padajúcich trosiek, napríklad pod pevným stolom alebo v inej ochrannej dutine.
Odborník na krízové situácie Joseph Barbera z Univerzity Georga Washingtona zároveň upozornil, že riziko výrazne narastá v prípade požiarov, zadymenia alebo úniku nebezpečných chemických látok po zrútení budov.
Dodal, že hoci človek určitý čas vydrží bez jedla, bez vody sa jeho šance na prežitie dramaticky znižujú. Rozhodujúca je tiež rýchla lekárska pomoc ešte pred samotným vyslobodením spod trosiek.
Záchranné tímy z celého sveta pokračujú v náročnej misii
Na záchranných operáciách vo Venezuele sa podieľa viac ako 2 600 záchranárov z viacerých krajín spolu so špeciálne vycvičenými pátracími psami.
História pritom pozná aj prípady, keď sa podarilo zachrániť ľudí po mimoriadne dlhej dobe. Po zemetrasení a cunami v Japonsku v roku 2011 vytiahli z trosiek tínedžera a jeho 80-ročnú starú mamu až po deviatich dňoch. Na Haiti sa zase podarilo zachrániť 16-ročné dievča po 15 dňoch od katastrofy.
Do záchranných prác sa zapojil aj slovenský tím, ktorý dorazil do Venezuely v pondelok. V utorok ráno mu koordinátori pridelili sektor, v ktorom začal pátrať po nezvestných približne o šiestej hodine miestneho času.
„Chodili sme po rôznych troskách rôznych budov, kde sme sa snažili nájsť živé osoby, o ktorých miestni tvrdili, že by sa tu mohli nachádzať. Žiaľ, doteraz, je zhruba 13.00 h miestneho času, sa nám nepodarilo nájsť žiadnu živú osobu, čiže nasleduje striedanie služieb,“ uviedol zástupca slovenských záchranárov vo videu zverejnenom na Facebooku.
Po ukončení prvej zmeny prevzala pátranie druhá polovica slovenského tímu, ktorá pokračuje v ďalšom pridelenom sektore.
Na videu je slovenský záchranár vo Venezuele. Zdroj: FACEBOOK/Hasičský a záchranný zbor
Slovensko vyslalo do Venezuely 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, päť členov Horskej záchrannej služby a štyroch špeciálne vycvičených pátracích psov. Spolu s ďalšími zahraničnými tímami pokračujú v náročnom hľadaní ľudí, ktorí môžu byť stále uväznení pod troskami.
