Vláda chce skutočné prorastové opatrenia oznámiť na jeseň po zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok. Zamestnávatelia a podnikateľský sektor však upozorňujú, že odkladanie prijatia účinných prorastových opatrení môže pochovať našu ekonomiku. Jej výkonnosť podľa RÚZ klesá a prílev zahraničných investorov tiež.
Podniky na Slovensku čelia akútnemu, vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu a klesajúcej konkurencieschopnosti. Domácnosti zase čelia vysokým životným nákladom a obmedzujú svoju spotrebu. Zamestnávatelia zdôrazňujú, že prioritou vlády by malo byť predovšetkým riešenie týchto problémov.
“Konsolidácia, ktorá bola predstavená v septembri minulého roku, tak vlastne bola čisto z réžie vlády, respektíve ich koaličnej rady. Neboli tam žiadne naše požiadavky zapracované a takmer z absolútnej väčšiny bola tiež na strane príjmov štátneho rozpočtu,” povedal pre Kanal1 prezident AZZZ Rastislav Machunka.
Svetlom na konci tunela mali byť prorastové opatrenia, na ktorých vláda pracovala niekoľko mesiacov. Svojimi návrhmi prispeli aj zamestnávatelia. Z výsledku zostali sklamaní.
„Apelujeme na vládu, aby sa sústredila na prijímanie opatrení na podporu konkurencieschopnosti a ekonomického rastu, ku ktorým sa v posledných mesiacoch opakovane verejne hlásila, namiesto ďalšieho neúnosného a neopodstatneného zaťažovania podnikateľského prostredia,“ uviedla v stanovisku RÚZ.
“Ešte by som to absolútne takto negatívne nehodnotil, pretože deklarácia tu je a ona od začiatku bola, a to treba objektívne povedať, že na jeseň spolu s rozpočtom pripravia tie zásadné prorastové opatrenia, ktoré by mali mať dopad na rozpočet a ktoré sú v tomto smere kľúčové,” doplnil Machunka.
Machunka: Sme poučení z minulosti
Podľa prezidenta AZZZ ministerstvo hospodárstva, ktoré je zodpovedné za hospodársky rast aj kvalitu podnikateľského prostredia, dostalo od zamestnávateľov viac ako 100 návrhov, ale keď o nich začalo komunikovať s konkrétnymi rezortmi, tak z nich neostalo takmer nič.
“Z celkovo tých našich viac ako 100, možno 200 opatrení, tak ostalo nejakých 38. A to je naozaj to, z čoho sme rozčarovaní,” doplnil Machunka.
„Všetci sme sa zhodli na jednej veci – Slovensko potrebuje okamžitý rastový impulz. Potrebuje prorastové opatrenia a potrebuje ich dnes, nie o pol roka alebo o rok. Každý ďalší mesiac nečinnosti znamená menej investícií, menej pracovných miest a slabšiu budúcnosť pre Slovensko,“ povedal po rokovaní so zástupcami zamestnávateľov a podnikateľov poslanec NR SR Marián Viskupič (SaS).
Zníženie byrokracie a administratívnej záťaže podnikateľom a zamestnávateľom síce zjednoduší život, ale tí najviac volajú po zrušení transakčnej dane a znížení daňovo-odvodového zaťaženia.
„Transakčná daň ničí podnikateľské prostredie. Dvadsaťštyripercentná daň z príjmov právnických osôb znižuje konkurencieschopnosť firiem. Tridsaťpäťpercentné daňovo-odvodové zaťaženie kvalifikovaných zamestnancov vyháňa talentovaných ľudí zo Slovenska. Toto nie sú názory opozície. Toto hovoria samotní zamestnávatelia, ktorí každý deň zápasia o prežitie na trhu,“ zdôraznil Viskupič.
Liberáli aj zamestnávatelia sa zhodli na tom, že Slovensko musí prestať predstierať, že kozmetické úpravy vyriešia vážne problémy verejných financií.
“Ak podnikateľovi rastú náklady, musí optimalizovať procesy a hľadať úspory. Presne to isté musí konečne začať robiť aj štát. Namiesto toho neustále rastie počet úradníkov, výdavky štátu a počet zbytočných inštitúcií,“ uzavrel Viskupič.
Prezident AZZZ Rastislav Machunka pripomenul, že podnikatelia a zamestnávatelia sa v podobnej situácii ocitli aj za predchádzajúcej vlády. Od vtedajšieho ministra hospodárstva Richarda Sulíka (vtedy predseda SaS) tiež žiadali zásadné zmeny, ktoré by naštartovali ekonomiku. Vtedajšia vláda sa však pre vnútorné politické tlaky nebola ochotná do nich pustiť. Jediné, čoho sa podnikatelia dočkali boli antibyrokratické Sulíkove “kilečká”.
