Európske krajiny výrazne zvyšujú investície do obrany, no tempo rastu sa medzi jednotlivými štátmi výrazne líši. Kým krajiny na východnom krídle NATO smerujú k bezprecedentným výdavkom a hovoria o hranici piatich percent HDP, viaceré západoeurópske ekonomiky zostávajú len tesne nad aliančným minimom.
Najvýraznejším príkladom je Poľsko, ktoré sa v posledných rokoch stalo jedným z najväčších európskych podporovateľov modernizácie ozbrojených síl. Podľa údajov citovaných portálom Euronews dosiahli poľské obranné výdavky v roku 2025 úroveň 4,48 percenta HDP. Varšava tak predbehla aj Spojené štáty americké, ktoré na obranu vyčlenili 3,22 percenta svojho hospodárskeho výkonu.
Najrýchlejšie rastú výdavky pri ruskej hranici
Členské štáty NATO v Európe navýšili počas minulého roka vojenské rozpočty o približne 14 percent. Celkové výdavky sa vyšplhali na približne 739 miliárd eur, čo predstavuje najvýraznejší medziročný nárast od polovice minulého storočia. Obranné rozpočty tak dosiahli v priemere 2,5 percenta HDP.
Okrem Poľska patrili medzi lídrov aj pobaltské štáty. Litva investovala do obrany štyri percentá HDP, Lotyšsko 3,73 percenta a Estónsko 3,38 percenta. Výrazne nad aliančným minimom sa nachádzali aj severské krajiny vrátane Dánska, Fínska a Švédska. Tradične vysoké výdavky si udržiava aj Grécko, ktoré dlhodobo reaguje na bezpečnostné napätie vo vzťahu k Turecku.
Analytici predpokladajú, že práve štáty nachádzajúce sa bližšie k Rusku budú v zvyšovaní obranných rozpočtov pokračovať najrýchlejšie. Viaceré vlády už otvorene hovoria o tom, že do roku 2035 chcú smerovať k hranici piatich percent HDP. „Zvyšovanie obranných výdavkov sa stalo jedným z mála pozitívnych motorov ekonomického rastu v Európe počas obdobia nepretržitých negatívnych šokov,“ uviedol pre Euronews ekonóm Oxford Economics Tomas Dvorak.
Dodal, že významnú úlohu bude zohrávať aj nemecký fiškálny stimul, ktorý podporí dopyt aj v ďalších krajinách Európskej únie.
Západná Európa zostáva opatrnejšia
Úplne iný obraz ponúkajú niektoré z najväčších ekonomík Európskej únie. Hoci väčšina štátov už dosiahla minimálnu hranicu dvoch percent HDP požadovanú NATO, len máloktoré ju výraznejšie prekračujú.
Taliansko vynakladá na obranu 2,01 percenta HDP, Francúzsko 2,05 percenta a Španielsko, Belgicko, Portugalsko, Česko či Luxembursko sa pohybujú okolo dvojpercentnej hranice.
Podobná situácia je aj v strednej a juhovýchodnej Európe. Slovensko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko a Maďarsko investujú len mierne nad požadovaným minimom.
Zaujímavosťou je, že niektoré krajiny dokonca zaznamenali mierny pokles podielu obranných výdavkov na HDP. Týka sa to napríklad Maďarska a Českej republiky.
Podľa odhadov NATO, na ktoré sa odvoláva Euronews, mali všetky členské štáty EÚ prvýkrát splniť dosiahnuťi hranicu 2 % HDP na obranu. Dnes však generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte potvrdil, že Česká republika a tiež Slovinsko a Albánsko (nie je v EÚ) vlani nesplnili záväzok vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), píše ČTK. Rutte to uviedol na tlačovej konferencii v Bruseli pred štvrtkovým rokovaním ministrov obrany krajín NATO.
Český premiér Andrej Babiš v nedávnom rozhovore s britským denníkom Financial Times (FT) uviedol, že Česko najskôr tento rok nesplní záväzok vydať na obranu dve percentá HDP. Ako dodal, má však výhodu v tom, že je jedným z posledných priaznivcov amerického prezidenta Donalda Trumpa medzi európskymi lídrami.
Vyššie rozpočty ešte neznamenajú silnejšiu obranu
Experti upozorňujú, že samotný rast výdavkov nemusí automaticky znamenať okamžité posilnenie armád. V štatistikách NATO sa totiž započítavajú aj zálohové platby za vojenskú techniku, ktorá bude dodaná až v nasledujúcich rokoch.
To znamená, že časť rekordných výdavkov sa zatiaľ nepremietla do reálneho navýšenia vojenských kapacít.
Diskusiu vyvoláva aj nový model výpočtu obranných investícií, ktorý umožňuje zaradiť do výdavkov aj časť infraštruktúrnych projektov súvisiacich s bezpečnosťou štátu. Presné pravidlá však stále nie sú definitívne stanovené.
Pozornosť vzbudilo najmä Slovensko, ktoré do obranných výdavkov zahrnulo výstavbu dvoch nemocníc. Tento krok pomohol splniť aliančný cieľ dvoch percent HDP na obranu.
Bez započítania nemocničných projektov by slovenské výdavky podľa dostupných údajov dosiahli približne 1,74 percenta HDP. Hoci zariadenia obsahujú aj prvky využiteľné armádou, ich hlavné využitie zostáva civilné.
Na postup upozornil denník Financial Times. Podľa poslanca a bývalého veľvyslanca pri NATO Tomáša Valáška neboli tieto projekty súčasťou aliančných obranných plánov a Severoatlantická aliancia ich od Slovenska nepožadovala. NATO preto slovenské výdavky aktuálne preveruje.
Premiér Robert Fico argumentoval tým, že nemocnice môžu byť využité aj počas krízových situácií. Kritici však tvrdia, že ide o účelový krok, ktorého cieľom bolo splniť požadované ukazovatele.
Európa stále nakupuje veľkú časť techniky v zahraničí
Najväčší podiel nových investícií smeroval do nákupu vojenského vybavenia. Výdavky na techniku dnes predstavujú približne tretinu všetkých obranných rozpočtov, zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi tvorili len štvrtinu.
Ani rastúce výdavky však automaticky neznamenajú podporu európskeho obranného priemyslu. Podľa odhadov Oxford Economics smeruje približne 40 percent nákupov vojenskej techniky mimo Európskej únie.
Dôvodom sú nedostatočné výrobné kapacity a technologické medzery v oblastiach, ako sú systémy protivzdušnej obrany, strely dlhého doletu, moderné radary, strategické dopravné lietadlá, bezpilotné systémy či stíhačky najnovšej generácie.
Európa zároveň zostáva závislá od dovozu polovodičov a podľa odborníkov jej hrozí zaostávanie aj vo vývoji umelej inteligencie pre vojenské využitie. „Európa má komplexný obranný priemysel, ale obmedzené výrobné kapacity a medzery v niektorých technológiách znamenajú, že značná časť vojenskej techniky sa stále dováža zo zahraničia,“ uzatvára Tomas Dvorak z Oxford Economics.
