Niektorí ľudia sa dožijú viac ako sto rokov aj napriek tomu, že ich životný štýl by podľa bežných zdravotných odporúčaní rozhodne nepatril medzi ideálne. Medzi dlhovekými jednotlivcami sa totiž objavujú aj takí, ktorí fajčia, pravidelne konzumujú alkohol, pijú sladené nápoje alebo si bez výčitiek doprajú kalorické jedlá. Tento zdanlivý paradox dlhé roky zaujíma vedcov, ktorí skúmajú starnutie, a čoraz viac sa ukazuje, že vysvetlenie je oveľa komplexnejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Novšie výskumy naznačujú, že dĺžka života je zhruba rovnomerne ovplyvnená genetickými faktormi a prostredím, pričom genetika má výraznejší vplyv, než sa kedysi predpokladalo. Inými slovami, časť populácie sa narodí s unikátnou genetickou výbavou, ktorá spomaľuje proces starnutia a zároveň znižuje riziko najčastejších ochorení spojených s vyšším vekom, ako sú kardiovaskulárne choroby, Alzheimerova choroba či niektoré druhy rakoviny. Práve tieto gény môžu fungovať ako prirodzená ochrana, ktorá čiastočne vyvažuje aj menej priaznivé životné návyky, píše Bloomberg.
Výskumníci sa v súčasnosti snažia lepšie pochopiť mechanizmy, ktorými tieto gény pôsobia, a zároveň hľadajú spôsoby, ako ich účinok napodobniť u širšej populácie. V hre sú najmä farmakologické prístupy, ktoré by mohli simulovať ochranné procesy v tele, ale aj snaha o personalizáciu medicíny, kde by sa liečba či odporúčania prispôsobovali konkrétnej genetickej výbave človeka.
Jedna z najnovších štúdií publikovaná v prestížnom vedeckom časopise ukazuje, že genetický vplyv na dlhovekosť je výraznejší, než naznačovali staršie výskumy. Tie totiž pracovali s historickými údajmi, ktoré boli ovplyvnené vysokou úmrtnosťou v mladom veku spôsobenou infekčnými chorobami a nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou. V takých podmienkach sa genetika javila ako menej významná, než v skutočnosti je.
Novšie analýzy, ktoré kombinujú viac dátových súborov a odlišné štatistické modely, ukazujú presnejší obraz. Zohľadňujú napríklad úmrtia spôsobené nehodami alebo infekciami, ktoré nemusia priamo súvisieť s genetickou výbavou, a tým odhaľujú skutočný podiel dedičnosti na dlhovekosti. Výsledky naznačujú, že genetický vplyv sa výrazne zvyšuje najmä vo vyššom veku, keď už prostredie a náhoda zohrávajú menšiu úlohu.
Odborníci zároveň upozorňujú, že rozdiel medzi genetickými a environmentálnymi faktormi sa mení v priebehu života. Kým dožitie sa vyššieho veku okolo osemdesiatky je vo veľkej miere ovplyvnené životným štýlom, pri extrémnej dlhovekosti, teda veku nad sto rokov, už začína dominovať genetika. V tomto štádiu sa ukazuje, že práve vrodené biologické nastavenie môže rozhodnúť o tom, či človek prekoná hranicu, ktorú väčšina populácie nedosiahne.
Vedci, ktorí sa venujú starnutiu, však zdôrazňujú, že genetika nie je jediným kľúčom. Aj u dlhovekých ľudí zohrávajú úlohu faktory ako pohyb, strava, zvládanie stresu či sociálne prostredie. Ide skôr o kombináciu viacerých vplyvov, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Napriek tomu sa ukazuje, že u niektorých jedincov dokáže genetická výbava do značnej miery „vykompenzovať“ aj menej ideálne návyky.
Zaujímavé je, že časť ľudí, ktorí sa dožívajú extrémne vysokého veku, nemá dokonale zdravý životný štýl. V niektorých prípadoch sa u nich vyskytuje fajčenie, nadváha či minimálna fyzická aktivita, napriek tomu sa dožívajú veku, ktorý výrazne presahuje priemer populácie. To naznačuje, že ich organizmus je odolnejší voči ochoreniam, ktoré bežne skracujú život.
Výskumy zároveň ukazujú, že tieto osoby majú rovnaký výskyt génov spojených s chorobami ako ostatní, no rozdiel spočíva v prítomnosti génov, ktoré spomaľujú bunkové starnutie a znižujú pravdepodobnosť vzniku ochorení. Niektoré z týchto genetických mechanizmov ovplyvňujú napríklad hormonálne procesy alebo metabolizmus, čím nepriamo chránia organizmus pred rýchlym opotrebovaním.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
