Ekonomické reštrikcie Západu totiž po dlhom čase reálne zasahujú kľúčové sektory ruskej ekonomiky. Úspešné ukrajinské údery bezpilotnými lietadlami a raketami hlboko v ruskom zázemí, cielené na ropné rafinérie a kritickú infraštruktúru, zmenili vnímanie konfliktu.
Potrebujeme strategickú trpezlivosť
Každý bežný Rus už cíti, že vojna sa nedeje niekde ďaleko, ale dorazila priamo do ich krajiny. V Putinovom najbližšom okolí narastá napätie. Mnoho ľudí z politického vedenia a vplyvných oligarchov, ktorí ešte pred rokom sebavedomo hovorili o ruskom víťazstve, už v úspech tejto vojny neverí.
„Ak by Putin konal racionálne, pod týmto tlakom by zmenil svoje ciele a začal by skutočné vyjednávanie,“ zamyslel sa estónsky minister.
Vzápätí však s dávkou čierneho humoru dodal: „Rovnako dobre sa však môže stať, že jedného dňa vyskočí spolu s celou svojou rodinou z okna. Koniec-koncov, v Rusku sa takéto veci stávajú. Teraz však nie je čas podávať Putinovi ruku pri fingovaných rozhovoroch. Potrebujeme strategickú trpezlivosť a ešte väčší tlak.“
Rozhovory sú na konci
Estónsky minister zahraničných vecí sa otvorene vyjadril aj k diplomatickému úsiliu staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa už viac ako rok pokúša dostať Putina k rokovaciemu stolu a rýchlo ukončiť vojnu. Podľa Tsahknu táto iniciatíva úplne stroskotala.
„Tieto rozhovory sú fakticky na konci. Už aj naši americkí partneri otvorene priznávajú, že samotné rozprávanie nikam nevedie. Putin len ťahal Trumpa za nos a získaval drahocenný čas, pred čím sme od začiatku varovali. Zatiaľ čo sa na verejnosti debatovalo o možných mierových rozhovoroch, Rusko na fronte drasticky zvýšilo tlak na Ukrajinu, čo dokumentuje extrémna intenzita útokov z posledných týždňov,“ zdôraznil estónsky diplomat.
Dodal tiež, že západný svet sa nesmie nechať zastrašiť Putinovým jadrovým vydieraním, nakoľko použitie jadrových zbraní by bolo pre ruský režim politickou samovraždou, ktorú by neakceptovala ani Čína, ani zvyšok medzinárodného spoločenstva.
Kompletne by to rozvrátilo globálny svetový poriadok
V súvislosti s narastajúcimi obrannými rozpočtami európskych krajín, z ktorých viaceré už na armádu vynakladajú až 5 % svojho HDP, Tsahkna odmietol interpretáciu, že by si Európa iba kupovala priazeň Bieleho domu.
„Pre nás to nemá s Donaldom Trumpom nič spoločné. My v Estónsku z vlastnej historickej skúsenosti veľmi dobre vieme, čo znamená ruská okupácia. Peniaze do obrany neinvestujeme kvôli Trumpovi, ale kvôli reálnej hrozbe z Ruska,“ podčiarkol minister.
Priznal, že krajiny na východnom krídle NATO vnímajú nebezpečenstvo intenzívnejšie ako štáty na západe či juhu Európy, no vnímanie celej Aliancie sa podľa neho zásadne mení. Každý si uvedomuje, že prípadný útok na krajinu NATO alebo EÚ by kompletne rozvrátil globálny svetový poriadok.
Netreba každé jeho slovo dramatizovať
Zároveň zdôraznil, že hoci Európa nakupuje zbrane aj v USA, masívne investuje do vlastnej suverenity. Ako príklad uviedol spoločný vývoj zbraní dlhého dosahu s Nemeckom alebo budovanie spoločných kapacít na výrobu dronov priamo na Ukrajine.
Na záver Tsahkna odporučil európskym lídrom nepodliehať panike pri každom ostrejšom vyhlásení Donalda Trumpa.
„Musíme brať Trumpa vážne, ale netreba každé jeho slovo dramatizovať. Nie je prvým americkým prezidentom, ktorý Európe vyčíta, že dáva málo na vlastnú bezpečnosť. Tón je síce ostrejší, ale odkaz zostáva rovnaký. Éra jednostrannej závislosti Európy od USA sa skončila. Americká pomoc už nie je samozrejmosťou – odteraz je jasne podmienená našou vlastnou zodpovednosťou,“ dodal.
