Slovákov čaká už budúci víkend referendum, v ktorom budú rozhodovať o dvoch významných otázkach. Jedna sa týka zrušenia doživotnej renty pre najvyšších ústavných činiteľov vrátane predsedu vlády, druhá smeruje k obnoveniu Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Téma finančných výhod pre bývalých premiérov pritom nie je výlučne slovenskou záležitosťou. Viaceré členské štáty Európskej únie už v minulosti riešili, aké zabezpečenie má politikom po odchode z vrcholovej funkcie patriť. Hoci vo väčšine krajín neexistuje klasická doživotná renta v podobe, o akej sa diskutuje na Slovensku, bývalí predsedovia vlád často dostávajú rôzne formy finančnej či materiálnej podpory.
Európa využíva rozdielne modely podpory
Odchod z premiérskeho kresla neznamená vo všetkých štátoch automatický koniec štátnych výhod. Jednotlivé krajiny si vytvorili vlastné systémy, ktoré sa výrazne líšia. Niekde bývalí premiéri dostávajú prechodné finančné príspevky, inde majú nárok na administratívne zázemie alebo osobnú ochranu. Nájdu sa však aj štáty, kde po skončení mandátu nemajú nárok na žiadne špeciálne benefity.
K najštedrejším systémom patrí Malta. Od roku 2008 tam funguje model prechodných príspevkov a odstupného pre bývalých premiérov aj ministrov. Veľkú pozornosť vyvolal prípad expremiéra Josepha Muscata, ktorý po odchode z funkcie získal približne 120-tisíc eur. Okrem tejto sumy mu patrí aj osobitná penzia, ktorá sa vypláca popri štandardnom štátnom dôchodku, píše Aa.com.tr.
Francúzsko výhody výrazne obmedzilo
Úplne opačným smerom sa v posledných rokoch vydalo Francúzsko. To ešte donedávna patrilo medzi krajiny, kde bývalí predsedovia vlád využívali rozsiahle výhody aj po skončení mandátu. K dispozícii mali služobné vozidlo so šoférom, osobného asistenta či policajnú ochranu. V roku 2025 však francúzska vláda rozhodla o výraznom obmedzení týchto benefitov.
Podľa nového nariadenia môžu bývalí premiéri využívať služobné auto a vodiča najviac desať rokov od odchodu z funkcie, pričom policajná ochrana sa bude poskytovať len po obmedzený čas alebo v prípade preukázateľnej bezpečnostnej hrozby. Opatrenie bolo prijaté ako súčasť úsporných krokov vlády.
Výška podpory závisí od dĺžky pôsobenia
Belgicko, Holandsko a Luxembursko využívajú systém prechodných dávok, ktorých výška závisí od toho, ako dlho politik zastával premiérsky post. Finančná podpora sa postupne znižuje a má slúžiť len ako dočasná pomoc po skončení mandátu, píše STVR.
Holandsko patrí medzi štáty, ktoré bývalým premiérom neposkytujú doživotnú rentu. Nárok majú len na prechodný príspevok podľa zákona Appa (Algemene pensioen- en uitkeringswet politieke ambtsdragers). Výška dávky môže dosiahnuť až 80 percent pôvodného platu, no vypláca sa iba počas zákonom stanoveného obdobia. Ak si bývalý premiér nájde nové zamestnanie alebo začne podnikať, výška podpory sa primerane znižuje. Cieľom systému je pomôcť pri návrate do bežného pracovného života, nie vytvoriť trvalý zdroj príjmu.
Ani v Nemecku neexistuje klasická doživotná renta za výkon funkcie spolkového kancelára. Bývalí kancelári však môžu využívať kanceláriu, administratívnych pracovníkov či ďalšie technické zabezpečenie potrebné na reprezentáciu štátu alebo plnenie verejných povinností. Financovanie kancelárií bývalých kancelárov bolo v posledných rokoch viackrát predmetom verejnej diskusie, pričom vláda viaceré pravidlá sprísnila.
Dánsko zase minulý rok pristúpilo k zrušeniu osobitnej premiérskej penzie, čím ešte viac obmedzilo finančné zvýhodnenie bývalých predsedov vlády.
Nie všade ide o peniaze
V niektorých štátoch nie sú hlavnou formou podpory finančné dávky, ale zabezpečenie služieb. Španielska legislatíva priznáva bývalým premiérom viacero nefinančných výhod. Po skončení mandátu môžu určitý čas využívať kanceláriu, služobné vozidlo s vodičom, administratívny personál a osobnú ochranu. Okrem toho sa od roku 2004 môžu stať doživotnými členmi Štátnej rady (Consejo de Estado), ktorá plní funkciu najvyššieho poradného orgánu vlády.
V Taliansku je systém kombináciou prechodných príspevkov a nárokov, ktoré sa odvíjajú od počtu rokov strávených vo verejnej funkcii. V roku 2018 tam zrušili odstupné určené pre premiéra. Bývalí predsedovia vlád sú dnes zapojení do osobitného dôchodkového systému, ktorý využívajú aj poslanci.
Niektoré krajiny neposkytujú žiadne špeciálne výhody
Na opačnom konci rebríčka stoja Bulharsko, Rumunsko či Grécko. V týchto štátoch bývalí premiéri nemajú nárok na osobitné renty ani prechodné finančné balíky a po skončení politickej kariéry sa spoliehajú výlučne na bežný dôchodkový systém.
Zmeny nastali aj v susednom Maďarsku. Tam mali bývalí predsedovia vlád nárok na vyplatenie deviatich mesačných platov. Tento systém však neskôr zrušila nová vláda premiéra Pétera Magyara.
Rozdielne prístupy jednotlivých krajín ukazujú, že Európska únia nemá jednotný model odmeňovania bývalých premiérov. Každý štát si pravidlá nastavuje samostatne podľa vlastnej legislatívy a politických rozhodnutí. Aj preto môže pripravované slovenské referendum výrazne ovplyvniť spôsob, akým bude štát v budúcnosti pristupovať k finančnému zabezpečeniu bývalých predsedov vlády.
