Finančná situácia slovenských domácností patrí medzi najslabšie v celej Európskej únii. Najnovšie údaje za rok 2024 ukazujú, že čistý finančný majetok domácností na Slovensku nedosahuje ani 60 percent hrubého domáceho produktu. V rámci EÚ ide o jednu z najnižších hodnôt vôbec.
Kým obyvatelia niektorých severských krajín disponujú finančným majetkom, ktorý sa pohybuje na úrovni takmer trojnásobku HDP, Slovensko zostáva na samotnom konci rebríčka.
Slováci majú problém so zabezpečením
Dáta, ktoré zverejňujú európske štatistické inštitúcie vrátane Eurostatu, poukazujú na výrazný rozdiel medzi Slovenskom a ekonomicky vyspelejšími krajinami. Problémom pritom nie je len nižšia výška finančných aktív, ale aj pomer medzi majetkom a záväzkami. Slovenské domácnosti majú v porovnaní s väčšinou členských štátov podstatne slabšiu finančnú rezervu, ktorá by im pomohla zvládať nečakané životné situácie.
V celej Európskej únii dosiahli finančné aktíva domácností v roku 2024 hodnotu takmer 39,5 bilióna eur. Priemerne platí, že majetok domácností výrazne prevyšuje ich dlhy. Na Slovensku je však tento rozdiel oveľa menší, čo znižuje finančnú odolnosť obyvateľstva a zvyšuje citlivosť domácností na ekonomické výkyvy.
Za týmto stavom sa neskrýva nedostatok pracovného úsilia. Väčšina Slovákov pracuje naplno a ročne odpracuje približne 1 700 hodín. Napriek tomu sa výsledky tejto práce len v malej miere premieňajú na dlhodobé finančné zabezpečenie. Peniaze síce prichádzajú na účty, no často sa im nevenuje dostatočná pozornosť po tom, ako sú zarobené.
Peniaze nestačí len zarobiť, treba sa o ne starať
Jednou z hlavných príčin nepriaznivého stavu je nízka finančná gramotnosť. Mnohí ľudia sa sústreďujú predovšetkým na príjem, no otázka správy financií zostáva na vedľajšej koľaji. V praxi to znamená, že značná časť úspor zostáva na bežných účtoch alebo v hotovosti, kde ich hodnota postupne klesá.
Nečinnosť pritom môže mať dlhodobé následky. Každý rok totiž finančné prostriedky ovplyvňuje viacero faktorov:
- inflácia znižuje reálnu hodnotu peňazí,
- poplatky ukrajujú z úspor,
- nevyužitý kapitál neprináša žiadne zhodnotenie,
- rastúce záväzky zvyšujú finančný tlak na domácnosti.
Práve kombinácia týchto faktorov vedie k tomu, že rozdiel medzi bohatšími európskymi krajinami a Slovenskom sa postupne prehlbuje. Peniaze, ktoré zostávajú bez využitia, strácajú svoju kúpnu silu. Na druhej strane dlhy nezostávajú stáť na mieste a postupne vytvárajú väčšie zaťaženie pre rodinné rozpočty.
Finančné štatistiky preto nevypovedajú o tom, že by Slováci boli menej pracovití alebo menej schopní. Skôr odhaľujú problém v prístupe k finančnému plánovaniu. V spoločnosti je často zakorenená predstava, že dôležité je predovšetkým zarobiť peniaze. Oveľa menej pozornosti sa však venuje tomu, ako s nimi následne nakladať.
Dlhy rastú a rezervy chýbajú
Významným problémom zostáva aj samotná štruktúra majetku a záväzkov slovenských domácností. Pri porovnaní s inými krajinami je zrejmé, že úroveň dlhov nie je dostatočne vyvážená objemom finančných aktív. To znamená, že mnohé domácnosti disponujú len obmedzenou rezervou, ktorá by dokázala pokryť výpadok príjmu alebo nečakané výdavky.
Situácia je o to vážnejšia, že veľká časť obyvateľov nevenuje dostatok času finančným rozhodnutiam. Ľudia trávia tisíce hodín v práci, no len minimum času analyzovaním vlastných financií. Otázky týkajúce sa správy úspor, ochrany hodnoty peňazí alebo budovania finančnej rezervy zostávajú často bez odpovede.
Výsledok sa následne odráža v medzinárodných porovnaniach. Slovensko sa dlhodobo pohybuje medzi krajinami s najslabším čistým finančným majetkom domácností. To znamená, že veľká časť populácie je zraniteľná voči rastu cien, ekonomickým problémom či neočakávaným životným udalostiam.
Dôležité je uvedomiť si, že zlepšenie finančnej situácie neprichádza samo od seba. Nezávisí od šťastia ani od náhody. Kľúčovým faktorom je záujem o vlastné peniaze, ochota venovať čas finančnému vzdelávaniu a schopnosť robiť informované rozhodnutia. Práve nedostatok tejto pozornosti patrí medzi hlavné dôvody, prečo slovenské domácnosti zaostávajú za väčšinou Európy a prečo sa problém nízkych úspor dotýka prakticky každého Slováka.
