Keď slovenský útočník Adam Sýkora prvýkrát nastúpil v drese New York Rangers s číslom 38, viacerí fanúšikovia si okamžite spojili toto číslo s menom Pavol Demitra. Hoci Sýkora si ho nevybral, jeho otec Roman pripustil, že v tom možno vidieť istú symboliku – najmä vzhľadom na dátum Adamovho narodenia, ktorý sa zhoduje s dňom spojeným s tragickou stratou hokejovej legendy, na čo upozornil pre Športový Čas.
Za príbehom mladého hráča však nie sú náhody, ale systematická práca. Vyrastal v rodine, kde bol hokej prirodzenou súčasťou každodenného života – otec pôsobil pri mládežníckych reprezentáciách a starý otec pracoval ako kustód pri národnom tíme. Už od útleho veku tak trávil čas na štadiónoch. Jeho mama pre Plus Jeden Deň opísala, že na zápasy chodil už ako malé dieťa a rodina tomu prispôsobila celý životný režim.
S pribúdajúcim vekom sa z koníčka stala rutina plná disciplíny. Tréningy, škola a ďalšie povinnosti vytvárali režim, ktorý bol náročný aj na dospelého. Zlomovým momentom bolo rozhodnutie odísť z Piešťan do Nitra, kde sa mohol naplno venovať hokeju. Znamenalo to skoré ranné vstávanie, samostatné dochádzanie a veľkú mieru zodpovednosti.
Sýkora neskôr pre Šport24.sk vysvetlil, že začiatky neboli jednoduché – musel si zvyknúť na každodenné cestovanie aj kombináciu školy s tréningmi, no nikdy neuvažoval o tom, že by to vzdal. Práve tieto skúsenosti podľa neho formovali jeho prístup a pomohli mu dostať sa tam, kde je dnes.
Popri športovom raste sa však musel vyrovnať aj s tlakom okolia. Časť verejnosti jeho úspechy spochybňovala a pripisovala ich rodinnému zázemiu. Otec ho na to pripravoval už od detstva – zdôrazňoval mu, že kvôli priezvisku bude musieť byť vždy o krok lepší než ostatní. Sám hráč priznal, že takéto reakcie neboli príjemné, najmä na začiatku jeho pôsobenia medzi seniormi.
Namiesto reakcií mimo ľadu si však zvolil inú cestu. Sústredil sa na výkon, energiu a prácu pre tím. Kritiku vnímal skôr ako motiváciu dokázať, že si svoje miesto vybojoval vlastnými silami.
Výrazný moment prišiel na majstrovstvách sveta 2022, kde sa ako sedemnásťročný presadil v seniorskej reprezentácii a zapísal sa medzi najmladších slovenských strelcov v histórii turnaja. Jeho otec po zápase priznal, že tento moment vnímal ako splnený sen a bol na syna mimoriadne hrdý.
Po šampionáte nasledoval draft NHL a presun do zámoria. Realita však nebola jednoduchá – namiesto okamžitého úspechu prišlo obdobie čakania a práce na farme v AHL. Otec neskôr uviedol, že syn prešiel náročným obdobím, no nikdy neuvažoval o jednoduchšej ceste a bol odhodlaný bojovať o svoju šancu.
Aj v zahraničí si Sýkora zachoval rovnaký prístup. Pracovitosť a pokora mu pomohli získať rešpekt v tíme. Po incidente na tréningu, keď nešťastne narazil do brankára Igor Šesťorkin, sa podľa Šport.sk snažil situáciu osobne vysvetliť fanúšikom a ospravedlniť sa. Pozitívne reakcie prichádzali aj od trénerov. Podľa informácií portálu Sportnet ocenili jeho prístup a výchovu, čo rodičia považujú za rovnako dôležité ako športové úspechy.
Hoci je jeho kariéra ešte len na začiatku, príbeh Adama Sýkoru naznačuje, že za jeho postupom nestojí náhoda ani meno, ale dlhodobá práca a schopnosť vyrovnať sa s tlakom.
