Umelá inteligencia už nie je len technologickým trendom, ale silou, ktorá pretvára pracovný trh aj samotnú podstatu práce. Kým ešte donedávna sa diskusia sústreďovala najmä na obavy zo straty zamestnania, aktuálny vývoj ukazuje komplexnejší obraz – niektoré profesie síce ustupujú, no paralelne vznikajú nové, často náročnejšie a špecializovanejšie pozície.
Firmy dnes čoraz menej hľadajú len „používateľov“ technológií. Do popredia sa dostávajú ľudia, ktorí chápu, ako AI funguje, aké má limity a ako ju využiť v praxi bez rizika. Pribúdajú pozície zamerané na dohľad nad algoritmami, správu dát či kybernetickú bezpečnosť. Vzniká tak nový segment pracovného trhu, kde sa prepája technológia s analytickým myslením a zodpovednosťou, uviedla Harvardova univerzita.
Zmena však nie je len o nových profesiách. Mení sa aj spôsob práce a učenia. Rutinné úlohy postupne preberajú systémy, zatiaľ čo od ľudí sa očakáva väčšia flexibilita, schopnosť interpretovať informácie a robiť kvalifikované rozhodnutia. Dôležitou súčasťou výbavy zamestnanca sa stáva kritické myslenie, orientácia v dátach a schopnosť overovať ich spoľahlivosť.
„V budúcnosti, kde sa umelá inteligencia stane všadeprítomnou, sa najprv naučíme nedôverovať informáciám na internete, a až potom pochopíme, ako premeniť znalosti a výsledky AI na nové schopnosti a zručnosti v našich povolaniach,“ upozornil pre denník Pravda Marek Zeman. Podľa neho bude kľúčové naučiť sa pracovať s výstupmi umelej inteligencie kriticky, nie slepo.
Podobný posun očakávajú aj odborníci na riadenie ľudských zdrojov. „Je pravdepodobné, že sa zmenia aj samotné paradigmy, na ktorých firmy fungujú. Bude potrebné prehodnotiť zaužívané princípy a jednou z dotknutých bude aj HR stratégia,“ skonštatovala Katarína Remecká. Firmy tak budú musieť prehodnotiť nielen nábor, ale aj spôsob rozvoja zamestnancov.
Technologický pokrok zároveň prináša nové dilemy. Jednou z nich je kvalita dát, na ktorých sú AI systémy postavené. Ak sú vstupy nepresné alebo skreslené, výsledky môžu byť nespravodlivé či zavádzajúce – napríklad pri výbere kandidátov na pracovné pozície. Práve preto rastie význam ľudskej kontroly a etických pravidiel pri využívaní technológií.
Na meniacu sa realitu upozorňujú aj akademické výskumy. Analýzy Harvard University ukazujú, že nástroje ako ChatGPT znižujú potrebu práce založenej na opakujúcich sa činnostiach. Naopak, rastie dopyt po schopnostiach, ktoré stroje nedokážu plnohodnotne nahradiť – kreativita, analytické myslenie či schopnosť prepájať informácie.
Výsledkom nie je jednoduchý scenár „ľudia verzus stroje“. Skôr ide o postupnú transformáciu, v ktorej sa technológie stávajú nástrojom, nie náhradou. Umelá inteligencia dokáže zrýchliť procesy a uľahčiť rutinu, no konečné rozhodovanie zostáva na človeku. Práve schopnosť túto spoluprácu zvládnuť bude rozhodovať o tom, kto sa na novom trhu práce presadí.
