Napätie medzi Nemeckom a Spojenými štátmi americkými opäť vzrástlo po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom znížení počtu amerických vojakov dislokovaných na nemeckom území. Tému otvoril na svojej platforme Truth Social, kde oznámil, že Washington analyzuje možnosti obmedzenia vojenskej prítomnosti v krajine a rozhodnutie má padnúť čoskoro.
V Nemecku je aktuálne umiestnených približne 35-tisíc amerických vojakov. O redukcii sa pritom diskutovalo už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, keď Biely dom uvažoval o stiahnutí zhruba tretiny kontingentu. Tento plán však neskôr zastavila administratíva Joea Bidena, ktorá namiesto toho posilnila americkú prítomnosť o ďalších 500 vojakov v Bavorsku, píše denník Pravda.
Nemecký kancelár Friedrich Merz sa k Trumpovým plánom priamo nevyjadril. Zdôraznil však, že stabilné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi považuje za osobnú prioritu. Pri návšteve vojenského výcvikového priestoru zároveň vyhlásil, že kľúčovým pilierom bezpečnosti zostáva NATO a Nemecko je pri riešení globálnych kríz v úzkej koordinácii s Washingtonom.
Merz sa opäť dotkol aj konfliktu s Iránom, pričom vyhlásil, že vojna by mala čo najskôr skončiť a Teherán by sa mal vrátiť k rokovaniam. Táto téma je pritom jedným z bodov, kde sa postoje Berlína a Washingtonu začali rozchádzať. Ešte začiatkom týždňa kancelár kritizoval prístup USA a Izraela k mierovým rokovaniam na Blízkom východe. Podľa neho Washington neponúka dostatočne jasnú stratégiu a Európa preto hľadá vlastnú diplomatickú cestu, hoci v koordinácii s americkými partnermi. Trump na tieto slová reagoval ostro a odkázal, že Merz „nevie, o čom hovorí“.
Vzťahy majú vraj dobré
Napriek tomu nemecký kancelár tvrdí, že jeho osobné vzťahy s Trumpom ostávajú korektné. Zdržanlivejší tón zvolil aj šéf nemeckej diplomacie Johann Wadephul, ktorý počas návštevy Maroka uviedol, že Berlín je na prípadné zníženie americkej vojenskej prítomnosti pripravený.
Podľa Wadephula nejde o novú tému a Európa sa musí pripraviť na väčšiu mieru vlastnej obrany. Zároveň však upozornil, že viaceré americké základne v Nemecku majú strategický význam aj pre samotné USA. Spomenul pritom základňu Ramstein, vojenskú nemocnicu Landstuhl či výcvikový priestor Grafenwöhr.
Trump však voči Merzovi pritvrdil aj neskôr. „Nemecký kancelár by mal venovať viac času ukončeniu vojny Rusko/Ukrajina (kde bol úplne neefektívny), náprave svojej zbankrotovanej krajiny, a to predovšetkým v oblasti imigrácie a energetiky,“ uviedol v ďalšom príspevku na Truth Social.
Trump už skôr bez dôkazov tvrdil, že Merzovi neprekážalo, ak by Irán získal jadrové zbrane. Americký prezident zároveň dlhodobo kritizuje európskych lídrov, ktorí odmietajú priame vojenské zapojenie do konfliktu s Iránom. Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko zatiaľ deklarujú pripravenosť zabezpečiť fungovanie strategického Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza významná časť svetových dodávok ropy, plynu a hnojív. Urobiť tak však chcú až po ukončení bojov.
