Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) pokračuje v postupnom a zodpovednom riadení svojich financií, pričom medziročne výrazne obmedzila nadštandardné platby nemocniciam, ktoré presahujú štandardné sadzby za hospitalizáciu. Celkové doplnkové úhrady klesli zo 175,8 milióna eur v roku 2024 na 156,2 milióna eur v roku 2025, čo predstavuje pokles takmer o 20 miliónov eur.
Podľa hovorkyne Danky Capákovej ide o plánované a premyslené kroky, ktoré majú zabezpečiť, že zníženie paušálnych platieb neohrozí chod nemocníc ani dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Nejde teda o likvidačné škrty, ale o postupné vyrovnávanie historických rozdielov vo financovaní. Peniaze, ktoré sa ušetria týmto spôsobom, zostávajú v systéme a slúžia poistencom, pričom nemocnice sú nútené hospodáriť efektívnejšie a transparentnejšie, informovala hovorkyňa poisťovne Danka Capáková.
V minulom roku poisťovňa spravodlivejšie financovala nemocnice podľa ich reálnych výkonov, čím sa čiastočne odstránili dlhoročné nerovnosti. Historicky sa totiž zvyšované mzdové náklady zdravotníkov premietali do mimoriadnych platieb bez ohľadu na skutočný výkon nemocníc, čo prehlbovalo rozdiely najmä medzi malými a veľkými univerzitnými nemocnicami.
VšZP preto postupne upravuje systém úhrad tak, aby každý subjekt dostával primerané financovanie podľa skutočne vykázanej zdravotnej starostlivosti a podľa štátom stanovených sadzieb Centra pre klasifikačný systém (CKS).
Výsledkom týchto zmien je, že aj po znížení mimoriadnych platieb mali takmer všetky kategórie nemocníc v roku 2025 stále uhrádzané doplnkové platby nad rámec štandardných úhrad, pričom celkovo zostali v prebytku oproti reálnym nákladom.
Hovorkyňa zdôraznila, že cieľom je zachovať stabilitu nemocníc a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov, pričom zmeny sa realizujú postupne a systematicky. Podľa generálneho riaditeľa VšZP Matúša Jurovýcha medziročne znížila poisťovňa objem úhrad nad reálne vykázanú produkciu o takmer 20 miliónov eur, pričom nejde o neuvážené škrty.
„Peniaze zostávajú v systéme a naďalej slúžia poistencom, len sú spravodlivejšie rozdelené,“ uviedol Jurových.
Zásadný obrat vo financovaní nastal najmä pri štátnych onkologických ústavoch, ktoré medziročne získali 7,1 milióna eur navyše. Rovnaký trend zaznamenali krajské a mestské nemocnice, ktoré si polepšili o 5,7 milióna eur. Členka predstavenstva VšZP Denisa Slivková doplnila, že postupné odstraňovanie historických disproporcií vo financovaní nie je záležitosťou jedného roka a všetky zmeny sú založené na dátach a premyslene nastavených algoritmoch úhrad.
Celková snaha poisťovne je teda jasná. Zabezpečiť stabilné a spravodlivé financovanie nemocníc, aby zdravotná starostlivosť zostala dostupná a kvalitná pre všetkých poistencov, pričom historické nerovnosti sa postupne vyrovnávajú a peniaze zostávajú v systéme tam, kde ich poistenci najviac potrebujú.
