Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že opravy poškodeného ropovodu Družba by mali byť dokončené v priebehu tejto jari, pričom zároveň naznačil, že proces obnovy už prebieha a značná časť technických zásahov bola vykonaná. Podľa jeho vyjadrení ide o záväzok, ktorý Ukrajina plní v rámci predchádzajúcich dohôd, pričom dokončenie prác avizoval priamo v komunikácii smerom k Európskej únii. Zároveň však zdôraznil, že otázka samotného tranzitu ropy a jeho fungovania je v širšom kontexte úzko prepojená s rozhodnutiami európskych partnerov a ich energetickou politikou voči Rusku.
Ropovod Družba, ktorý zabezpečuje prepravu ruskej ropy do viacerých krajín strednej Európy vrátane Maďarska a Slovenska cez územie Ukrajiny, bol podľa Kyjeva poškodený koncom januára 2026 v dôsledku útoku ruského dronu na západnej Ukrajine. Tento incident výrazne narušil tok energetických surovín a stal sa predmetom ostrej politickej výmeny medzi jednotlivými krajinami regiónu, keďže zásobovanie ropou má pre ich ekonomiky strategický význam, informuje Euronews.
Zelenskyj uviedol, že práce na infraštruktúre pokračujú a Ukrajina sa snaží obnoviť funkčnosť ropovodu v čo najkratšom možnom čase, pričom viaceré technické časti už boli opravené. Zároveň však upozornil, že niektoré poškodené komponenty, najmä zásobníky a kritické technologické zariadenia, si vyžadujú dlhší čas na obnovu, a to aj vzhľadom na pretrvávajúcu bezpečnostnú situáciu v regióne.
„Opravu dokončíme, lebo taká je dohoda. Povedal som im, že to ukončíme túto jar. Už je toho veľa hotového… Samozrejme, zničené zásobníky sa nedajú rýchlo opraviť,“ uviedol Zelenskyj.
V jeho vyjadreniach sa objavilo aj konštatovanie, že v prípade, ak bude otázka tranzitu ropy naďalej spájaná s finančnou podporou Ukrajiny zo strany Európskej únie, Kyjev je pripravený pokračovať v procese obnovy a zabezpečiť opätovné spustenie prevádzky v súlade s dohodami. Zároveň však zdôraznil, že zodpovednosť za samotné dodávky energetických surovín bude do veľkej miery na európskych partneroch, ktorí určujú rámec energetickej politiky voči Rusku.
Napätie medzi Kyjevom, Budapešťou a Bruselom
Prerušenie dodávok ropy cez Družbu vyvolalo výrazné diplomatické napätie, najmä medzi Ukrajinou a Maďarskom, ktoré spolu so Slovenskom dlhodobo upozorňujú na problémy v energetickom zásobovaní. Budapešť obvinila Kyjev z umelého zadržiavania tranzitu a reagovala aj politickými krokmi na úrovni Európskej únie, kde blokovala viaceré finančné a sankčné balíky určené pre Ukrajinu.
Na druhej strane Ukrajina tieto tvrdenia odmieta a argumentuje tým, že prioritou je bezpečná a technicky možná obnova poškodenej infraštruktúry v podmienkach pokračujúcich vojenských útokov.
Európska komisia v reakcii na vývoj situácie uviedla, že situáciu pozorne sleduje a udržiava koordináciu s Kyjevom, pričom zdôraznila, že rokovania prebiehajú v rámci bežnej sezónnej a technickej synchronizácie, bez zásadných nových rozhodnutí.
Politický rozmer a spory o interpretáciu
Do energetického sporu vstupuje aj silný politický rozmer, keď maďarský premiér Viktor Orbán opakovane tvrdí, že zastavenie alebo obmedzenie toku ropy môže byť politicky motivované a spojené s vnútornými aj regionálnymi súvislosťami. Podľa jeho interpretácie malo poškodenie ropovodu súvisieť aj s predvolebným obdobím v Maďarsku, pričom Kyjev tieto tvrdenia odmieta komentovať a zdôrazňuje, že ide o technicko-bezpečnostnú záležitosť.
Z ukrajinskej strany zároveň zaznelo, že otázka ropovodu sa stala predmetom širšej geopolitickej diskusie, v ktorej sa prelínajú energetické záujmy, sankčná politika Európskej únie a pokračujúci konflikt s Ruskom. V tomto kontexte sa Družba stala nielen infraštruktúrnym prvkom, ale aj citlivým politickým symbolom vzťahov medzi Ukrajinou, Ruskom a krajinami Európy.
