Vo videu, ktoré sa stalo virálnym na sociálnej sieti TikTok, Harper dopodrobna opísala moment, kedy sa ocitla na prahu dvoch svetov. Podľa nej je prirodzené, že sa ľudia boja neznámeho, no reálna skúsenosť je vraj oslobodzujúca.
„Keď som zomrela a neskôr ma oživili, jedna z prvých vecí, ktoré som si okamžite uvedomila, bolo to, aký strašne zbytočný je náš pozemský strach. Nemám teraz na mysli ten zdravý inštinkt, ktorý vás drží v bezpečí pred reálnym nebezpečenstvom. Hovorím o tom iracionálnom strachu, ktorý vás v živote drží pri zemi, obmedzuje vás a robí vás malými. Keď som prekročila ten pomyselný prah, nebola tam žiadna panika, žiadne odsudzovanie, žiadne očakávané tresty za hriechy. Cítila som len hlboký, neopísateľný pokoj, obrovský pocit familiárnosti a vedomie, že to tam dôverne poznám,“ vysvetľuje Harper.
Smrť nie je nepriateľ
Podľa jej slov sa ľudia v bežnom živote príliš sústredia na neustály strach zo straty a žijú v permanentnom kŕči, akoby nonstop očakávali tvrdý náraz.
„Smrť však nie je nepriateľ. Ak celý život iba zadržiavate dych a bojíte sa, kedy to príde, chcem vám odkázať: konečne vydýchnite. Smrť nie je tá hrôzostrašná skúsenosť, ktorú nás po stáročia učia v spoločnosti,“ dodáva.
Pod jej príspevkom sa okamžite strhla lavína komentárov, v ktorých sa desiatky ľudí podelili o navlas podobné skúsenosti. Viacerí z nich potvrdili, že po zástave srdca zažili veci, ktoré im od základu zmenili životné postoje.
„Keď som rodila svoju dcéru, moje srdce sa na niekoľko minút úplne zastavilo. Bol to ten najpokojnejší moment v mojom živote. Cítila som obrovskú lásku a vďačnosť. Telepaticky, nie slovami, mi bolo naznačené, že sa musím vrátiť späť. Zhora som sa pozerala na to, ako na mne lekári a sestričky zúfalo pracujú, a potom som videla samu seba, ako sa vraciam do svojho fyzického tela. Niektoré tie pocity sa slovami jednoducho nedajú opísať,“ zverila sa v diskusii jedna z mamičiek.
Dnes už necíti strach z definitívneho odchodu
Ďalší muž opísal svoju skúsenosť z roku 2003, kedy mu počas urgentného chirurgického zákroku zlyhalo srdce a lekárom trvalo takmer osem minút, kým ho priviedli späť k životu.
Táto udalosť ho poznačila natoľko, že opustil tradičné abrahámovské náboženstvá a vydal sa na cestu východných filozofií, pričom dodnes necíti absolútne žiadny strach zo dňa, kedy definitívne odíde.
Do búrlivej debaty sa však zapojili aj racionálne uvažujúci komentujúci. Tí upozornili na dôležitý fakt, že to, čo títo ľudia prežili, nebola definitívna a nezvratná biologická smrť, ale stav na jej hranici.
Keď mozgu dochádza kyslík, chemické procesy v ňom prirodzene vytvárajú pocity eufórie a lásky. Napriek tomu sú tieto zážitky pre samotných preživších natoľko silné, že ich oslobodzujú od celoživotnej úzkosti zo starnutia a umierania.
