Európska únia pripravuje nový viacročný finančný rámec na roky 2028 až 2034, ktorý má dosiahnuť rekordnú výšku presahujúcu dva bilióny eur. V Bruseli sa tak otvorila diskusia o rozpočte, ktorý patrí medzi najväčšie v histórii únie a vyvoláva výrazné politické napätie.
V centre návrhu stojí Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, ktorá už v minulosti predstavila plán rozpočtu presahujúceho dva bilióny eur. Európsky parlament však požaduje jeho ďalšie navýšenie približne o desať percent.
Skratka MFR označuje viacročný finančný rámec, teda hlavný plán rozdeľovania európskych peňazí na sedem rokov. Financie majú smerovať najmä do obrany, digitalizácie a klimatických opatrení, pričom sa počíta aj so zachovaním podpory pre poľnohospodárstvo a menej rozvinuté regióny. Informuje o tom portál Bild.
Debata o nových príjmoch a možnom zdražovaní
Na pokrytie rastúcich výdavkov sa uvažuje o zavedení nových zdrojov príjmov, ktoré EÚ označuje ako „vlastné zdroje“. Medzi návrhmi sa objavuje podiel z tabakovej dane, poplatky z online hazardu, zdanenie kryptomien či nové odvody pre digitálne platformy.
Diskutuje sa aj o možnom zdanení veľkých technologických spoločností z USA a zavedení ciel na lacný dovoz z Číny.
K plánom sa kriticky vyjadril Európsky zväz daňových poplatníkov, podľa ktorého náklady napokon ponesú obyvatelia EÚ. „Na konci to zaplatia spotrebitelia,“ povedal pre denník BILD šéf Európskeho zväzu daňových poplatníkov (TAE) Michael Jäger. Podľa neho je nepravdepodobné, že by americké alebo čínske firmy bez odporu prijali nové poplatky, čo by mohlo viesť k obchodným sporom. Firmy by si podľa neho tieto náklady preniesli do cien pre zákazníkov.

Jäger zároveň kritizuje smerovanie Bruselu a tvrdí, že diskusia o nových príjmoch potláča snahu o úspory. Súčasný prístup podľa neho považuje za rizikový a neudržateľný.
Členské štáty môžu plán ešte zmeniť
Návrh už teraz naráža na odpor niektorých krajín, ktoré upozorňujú na možné oslabenie ich daňovej suverenity. O konečnej podobe rozpočtu však rozhodnú až rokovania medzi členskými štátmi EÚ, ktoré môžu návrh výrazne upraviť alebo úplne zablokovať.

