Jarné obdobie u nás už dávno nevyzerá tak ako kedysi. Hoci príjemné teploty prichádzajú skôr a lákajú ľudí von, odborníci upozorňujú, že tento trend so sebou prináša aj viaceré negatíva.
Slovenská jar je typická svojou nevyspytateľnosťou. Marec býva premenlivý, apríl nestály a máj často prinesie ochladenie spojené so známymi „zamrznutými svätými“, ktoré dokážu zastaviť aj prvé náznaky leta. Informuje o tom portál iMeteo.
Prečo je jar na Slovensku taká premenlivá?
Naše územie leží na rozhraní dvoch výrazne odlišných klimatických vplyvov. Zo západu k nám prichádza vlhký oceánsky vzduch z Atlantiku, zatiaľ čo z východu preniká suchší kontinentálny vzduch s extrémnejšími teplotami. Práve tento stret robí zo Slovenska oblasť plnú kontrastov, kde sa počasie dokáže meniť veľmi rýchlo.
V posledných desaťročiach však dochádza k citeľným zmenám. Otepľovanie spôsobuje, že po zime dopadá na zemský povrch viac slnečného žiarenia, čo urýchľuje jeho prehrievanie. To následne ovplyvňuje cirkuláciu vzduchu nad strednou Európou a narúša tradičný priebeh ročných období.
Hoci skoršie oteplenie môže pôsobiť príjemne, prináša aj problémy. Rastliny sa prebúdzajú skôr, čo zvyšuje riziko poškodenia neskorými mrazmi. Najviac sú ohrození poľnohospodári a vinohradníci, ktorým môžu mrazy zničiť rozkvitnuté stromy či vinič.
Extrémy sa stávajú bežnou súčasťou
Podľa odborníkov pribúda výskyt extrémnych javov. Silné búrky, vlny horúčav či dlhšie obdobia sucha sa postupne stávajú normou. Tieto zmeny predstavujú záťaž nielen pre prírodu, ale aj pre hospodárstvo a manažment vodných zdrojov.
Na Slovensku sa aktuálne prejavuje výrazné jarné sucho, ktoré v niektorých oblastiach dosahuje kritické hodnoty. Situácia však nemusí zostať nepriaznivá. Podľa predpovedí sa očakávajú výdatnejšie zrážky, pričom v optimistickom scenári by mohlo spadnúť až okolo 100 mm, čo by pomohlo zmierniť nedostatok vody.
Vývoj naznačuje, že jarné obdobie bude čoraz menej predvídateľné. Teplejšie dni síce prinášajú krátkodobý komfort, no dlhodobé dôsledky môžu byť problematické. Klimatológovia preto upozorňujú, že narušená rovnováha v prírode si môže vyžiadať vysokú daň, ktorú pocítia nielen ekosystémy, ale aj ľudia.
Jar nemá len jeden začiatok
Astronomická jar nie je jediným spôsobom, ako definovať príchod tohto ročného obdobia. Meteorologická jar sa začína každý rok 1. marca a trvá do 31. mája. Tento pevný interval využívajú najmä meteorológovia pri spracovaní klimatických údajov.
Biologická jar sa riadi prírodou. V mnohých oblastiach sa jej prvé prejavy objavujú už v polovici februára, keď začínajú kvitnúť prvé rastliny a zvyšuje sa aktivita živočíchov. Vegetačná jar sa začína v čase, keď priemerné denné teploty stabilne prekročia +5 °C, a končí sa približne pri hranici +15 °C. Jej trvanie sa líši podľa nadmorskej výšky aj lokálnych podmienok.
Predstava, že jar prichádza 21. marca, dnes už neplatí. Začiatok astronomickej jari sa neviaže na pevný dátum v kalendári, ale na pohyb Zeme okolo Slnka. Rozdiel medzi kalendárnym rokom a skutočnou dĺžkou obehu planéty spôsobuje postupný posun. Od roku 2012 sa jar začína najčastejšie 20. marca a v budúcnosti sa môže posunúť dokonca na 19. marec.
Podľa výpočtov by k tomu malo dôjsť približne okolo roku 2048 a ku koncu storočia sa budú dátumy 19. a 20. marec striedať približne rovnomerne.
